O Slovensku

Možno by som sa aj zasmial, keby to nebolo na zaplakanie. Stačí si ráno prečítať denníky a nestačím sa diviť, na čom všetkom sa dá postaviť kariéra.

Takže si skúsme predstaviť, čo by ste si mysleli o človeku, ktorý by o vás prehlásil – máte sa dobre len preto, že máte viac peňazí. S peniazmi je to tak – obvykle až na isté výnimky ich treba zarobiť, čo však nestačí na to, aby ste mali dobrý život. Na dobrý život treba vedieť s peniazmi aj primerane nakladať, teda hospodáriť. Pokiaľ to neviete, nikdy nebudete mať dobrý život.

Priznám sa, možno som skostnatelý dogmatik, ale nesúhlasím s pomaly bežnou praxou politickej kariéry ľudí, ktorí sotva skončili štúdiá. Hlavne nesúhlasím s tým, aby rozhodovali o osudoch ostatných, napríklad v poslaneckých laviciach. Životné skúsenosti majú pramalé, prax v odboroch nulovú a zrazu majú v rukách moc rozhodovať o osudoch ostatných. Nepokladám to za správne. Pretože akákoľvek škola nenahradí skúsenosti.

Ak by som bol voličom M.Kotlebu a niekto by ma chcel odhovoriť od jeho podpory argumentom, že Kotleba opravuje či obnovuje cesty len pre lepší výber podielových daní, tak sa s ním ďalej nebudem baviť. Pretože nahradiť politika s extrémnymi názormi iným politikom, ktorý ma otvorene má za hlupáka, to nepokladám za riešenie.

Alebo môžem uvažovať aj o tom, či argument podobného razenia nepredkladáš hlupák, ktorý si je presvedčený o mojom zabudnutí diania predošlých rokov.

Jednou vecou je výber daní, úplne inou je ich rozdelenie. Zbytočne sa budú dane lepšie vyberať, ak ich potom niekto minie na nezmyselné projekty, alebo ich využitie koncentruje na úzkom území a ostatným sa ujdú len omrvinky.

Ľudí, ktorí volia M.Kotlebu, v mnohom chápem. Keď otvorím okno, pozerám sa na chodník pred bytovkami, ktorý si museli obyvatelia vybaviť vlastnými silami, samospráva ho neudržiava s výhovorkou, že nie je na jej pozemku, čo jej však nebráni udržiavať iné chodníky na cudzích pozemkoch. Asi preto, že v tých častiach bývajú pracovníci a predstavitelia samosprávy. Ako sa sneh sám neroztopí, sotva ho niekto odhrnie a ak predsa, tak len medzi poslednými. Mám na mysli hlavnú cestu pred bytovkami. Od jari do jesene vás pravidelne chodí šikanovať rameno zákona, že si máte pokosiť trávniky, ktoré nie sú vaše. Inde rovnako cudzie trávniky upravuje mesto. A potom sa niekto diví ľuďom, že stratia trpezlivosť a budú voliť nezmysel – teda Kotlebu. Ale to, že si to zapríčinili vlastnou vinou jeho konkurenti, už nevidí nikto.

Pätnásť rokov – tak dlho sa upozorňuje na rozbitý úsek cesty, kde si vodiči ničia autá. Nikoho to nezaujíma, pretože na okolí nebývajú žiadne významné osoby, a pokiaľ tadiaľ prechádzajú, ničia sa služobné autá.

Nakoniec ten úsek opravia – za Kotlebu. A taký úsek nie je jeden či dva, takých sú desiatky, ba možno stovky. A jediný argument, na ktorý sa zmôžu oponenti – môže cesty opravovať len preto, že sa lepšie vyberajú dane. Kdeže – cesty sa opravovali aj predtým, len akosi vo vybraných lokalitách a ostatní nikoho nezaujímali. A podobne to fungovalo aj vo verejnej doprave, školstve, zdravotníctve či iných oblastiach. Ťažko sa potom diviť, komu dajú hlasy voliči.

Tu niekde sú príčiny úspechu politikov, ktorí by ináč nemali ani šancu nahliadnuť do akéhokoľvek riadenia – či už štátu, alebo samosprávy. Sotva to však pochopí niekto, kto vošiel do politiky rovno zo školských lavíc. Čo je mimochodom ďalší nešvár Slovenska.

Chápem, že dnes u oponentov Kotlebu škrípe kára, naplnené strachom. Ale ak niekto verí, že majú strach z neprijateľných myšlienok členov ĽSNS, tak sa veľmi mýli. V skutočnosti ide len o strach z toho, že sa neuvoľnia miesta pri korytách, ktoré v sebe nesú tak lákavý obsah. Neprijateľné myšlienky zaujímajú konkurenciu len vo verbálnej rovine, teda počas tlačových konferencií, pred kamerami a podobne. Sotva svetlá zhasnú, každý mávne rukou a život ide ďalej.

Pripomína mi to 90.roky, časy mečiarizmu, keď si elity vymieňali ohnivé pozdravy a o čosi neskôr spoločne sedeli v známej kaviarni a dobre sa zabávali na tom, ako málo stačí na zaistenie honosného platu poslanca. Niektorí z tej éry tam sedia dodnes.

A ak vám budú tvrdiť, že za bezmála tridsať rokov urobili pre ľudí naozaj veľa, tak neklamú. Pretože za ľudí považujú – len sami seba.