O Slovensku

Minulý rok sa v médiách skoro každý týždeň objavila nejaká zmienka o holokauste, a udalostiach, ktoré s tým boli spojené. Asi sa to mnohým nebude páčiť, ale dajte nám už s holokaustom konečne pokoj ! Prečo ?

Pretože nás denne fackujete vinou iných, za ktorú očakávate, že sa vám snáď na veky-vekov budeme ospravedlňovať. Nebudeme, nemáme za čo. Vinníci holokaustu sú už dávno po smrti, a rovnako po smrti sú aj tí, ktorí k holokaustu prispeli zbabelým prisluhovaním Hitlerovi vo forme podpisovania rôznych medzinárodných zmlúv. Áno, mám na mysli zločincov, akými v očiach našich predkov boli N.Chamberlain či E.Daladier. Za ich zločiny sa nám nikto každoročne neospravedlňuje a nikto ich národy pravidelne nefackuje zodpovednosťou za následky ich rozhodnutí.

Dodnes zo strany Izraela (a to som pripomenul neraz) nezaznelo ani slovko ospravedlnenia za to, čo táto krajina spôsobuje svojou politikou na Blízkom východe. Dodnes je tam hrdinom „človek“, ktorý neúspešne plánoval ako pomstu za holokaust zavraždenie šiestich miliónov Nemcov, a neskôr po zlyhaní tohoto plánu sa aspoň pokúšal o otrávenie desiatok tisíc nemeckých zajatcov. Napriek tomu nezaznelo ani slovko ľútosti, či pohoršenia nad zvrhlými plánmi organizácie, ktorú založil.

Máme úplne iné problémy, ktoré sa neriešia. A systematickým fackovaním s témou holokaustu len vyvolávate v ľuďoch zlosť a podporujete rast rôznych extrémistických hnutí, ktoré z tejto zlosti a znechutenia ťažia.

Naše deti majú minimálne znalosti o vlasti. Nepoznajú prírodu, nepoznajú kultúru, rodný jazyk v nejednom prípade ovládajú na katastrofálnej úrovni. Mnohé z našich detí nevedia skoro nič o našej minulosti. Nečudo, keď súčasné učebnice (draho zaplatené pochybným autorom) pripomínajú skôr materiály pre negramotných, alebo duševne zaostalých. Pár riadkov textu a množstvo obrázkov. Namiesto kvalitnej výuky z kvalitných učebníc sú zaplavené množstvom úloh, ktorými musia nahradiť nekvalitnú prácu autorov učebníc a neschopnosť ministerských úradníkov na prípravu učebných materiálov.

Rastú nám negramotné generácie s nulovým vzťahom ku Slovensku, generácie novodobých cestovateľov na vandrovku po svete za prácou a obživou. Rastú nám generácie, ktoré pobehujú po ulici a vykrikujú, že sú Európania. Veď je to hanebnosť ! Žiadny európsky národ neexistuje, Európa je kontinent, na ktorom žije množstvo národov. A je pochopiteľné, že pre plány súčasnej európskej verchušky by bolo najlepšie, ak by sa stratila národná identita. Práve preto je každý politik, ktorý stavia na vzťahu k vlasti, na utužovaní národného povedomia, označený za extrémistu alebo nacionalistu.

Pretože ľudia so vzťahom k vlasti nedovolia, aby ju rôzni vandráci ničili a okrádali. Nedovolia, aby vlastizradní vagabundi predávali ich osudy za honosné vily či jachty v Chorvátsku, alebo bezcenné diplomy pochybných medzinárodných inštitúcií.

Koľko máme dnes vlastencov vo vláde či parlamente ? Koľkým naozaj záleží na osude Slovenska a slovenského národa ? Odpovede na tieto otázky by nás mali trápiť. A kedy bude konečne vyhlásený aj pamätný deň slovanského holokaustu ? Pretože odpoveď na túto otázku sa priamo dotýka celého nášho národa.