O Slovensku

Budete sa diviť, ale víťazom volieb 2016 boli opozičné strany. Smutné je, že v posledných ťahoch partie o osud Slovenska svoje víťazstvo zahodili pre čisto sebecké záujmy.

Nebudem rozoberať počty mandátov po voľbách 2016, tie všetci poznáme. Len pripomeniem, že na vytvorenie vládnej koalície potreboval SMER-SD spoluprácu opozičných strán, presnejšie strán MOST-Híd a SIEŤ. Zároveň pripomeniem slová R.Sulíka, že aj dvojročné či dokonca ročné odstavenie strany R.Fica od verejných zdrojov by bolo úspechom. Verte-neverte, R.Sulík sám zahodil víťazstvo, ktoré držal v rukách.

Ako bolo možné zabrániť vzniku súčasnej koalície pod vedením R.Fica a ochrániť zároveň verejné financie ? Opäť prekvapenie – stačilo sa obetovať v prospech národa, priznať obmedzené možnosti a vysvetliť, že volič síce nechce jediné možné riešenie, ale dané riešenie je jediným východiskom zo situácie, ak chce, aby sa s jeho financiami nakladalo zodpovedne. A naozaj stačilo málo.

Stačilo, aby sa R.Sulík odhodlane postavil pred kamery, uprednostnil verejný záujem pred osobným a dokázal svojim voličom predniesť slová o tvrdej realite. Slová, ktoré by začínali napríklad takto …

Voľby sme vyhrať nedokázali, výsledok volieb nám neumožňuje zostavenie vládnej koalície bez strany SMER-SD a R.Fica, ale aj napriek tomu všetkému môžeme dôsledne kontrolovať, kam pôjdu vaše peniaze. Ale dosiahnutie tohoto cieľa si bude vyžadovať obete.

Spomínanou obeťou by bolo zo strany voličov akceptovanie vstupu SaS do rokovaní o zostavení vlády so stranou SMER-SD, ale len za jedinej podmienky. Za podmienky, že členmi vládnej koalície budú všetky politické strany, tvoriace predvolebnú opozíciu – teda SaS,MOST-Híd,SIEŤ a navrátivšia SNS. Zámerne som nespomenul OĽANO, stranu B.Kollára SME Rodina a stranu M.Kotlebu ĽSNS. B.Kollár nejavil záujem o aktívnu účasť na správe štátu, I.Matovič by bol za každých okolností nespoľahlivým partnerom a dôvody, súvisiace so stranou M.Kotlebu hádam nemusím vysvetľovať. A zároveň mal R.Sulík vyzvať strany opozície, aby nevstupovali do rokovaní so stranou R.Fica, ak nebude SMER-SD ochotný pristúpiť na širokú spoluprácu v záujme Slovenska, a ak nebude ochotný akceptovať rozdelenie funkcií (ministerských kresiel) rovným dielom medzi všetkých účastníkov budúcej koalície. Pokiaľ by R.Sulík ako predstaviteľ opozície verejne a jasne vysvetlil ciele spomínaného plánu, som presvedčený, že aj jeho voliči by dokázali akceptovať vznik podobnej koalície, a rozhodne by nevznikla súčasná koalícia. Pretože v prípade tohoto kompromisu by mal na svojej strane B.Bugára a s veľkou pravdepodobnosťou aj R.Procházku.

A R.Sulík mohol byť jediným krokom skutočným víťazom volieb, bez ohľadu na získané percentá. Stačilo málo – nebyť politikom, ale zachovať sa ako štátnik. Prekročiť vlastný tieň a ukázať, že politika je naozaj umením možného a pritom sa dá chrániť aj záujem voliča, národa, štátu. Prečo to R.Sulík neurobil ?

Otázka, ktorú je potrebné položiť jemu a pri odpovedi skúmať, nakoľko je úprimná. Ak sa však zamyslíte nad tým, čo som vyššie napísal, možno prídete k záveru, že R.Sulík mal tesne po voľbách víťazstvo v rukách. Zrejme by nebol predsedom vlády a možno ani ministrom (napríklad financií), ale navždy by sa zapísal do dejín Slovenska ako politik, ktorý pre verejný záujem dokázal obetovať všetko, vrátane vlastných ambícií. Zapísal by sa do dejín Slovenska ako štátnik.

A zároveň by hodil loptičku na súperovu polovicu ihriska, pričom ten by mal možnosť rozhodnutia – buď jeho ponuku na spoluprácu prijať, alebo ju odmietnuť. Ale odmietnutie podobnej ponuky by sa rovnalo politickej samovražde, pretože aj tí najskalnejší voliči strany SMER-SD by definitívne pochopili, o čom to všetko je. A nasledujúce voľby by s veľkou pravdepodobnosťou poslali stranu R.Fica do histórie.

Stačilo tak málo. Namiesto prázdnych rečí štátnické rozhodnutie. Veľké gesto v prospech národa. Na veľké gesto treba mať odvahu a veľké srdce. Čo z toho chýbalo R.Sulíkovi, to neviem.