O Slovensku

Chudobných pribúda, mladí utekajú a za všetko môže Fico ! … kričia rôzni politickí obsmŕdači, ktorí akoby zabudli na svoje nehynúce zásluhy na dnešnom stave.

Alebo by skôr radi zabudli v naivnej viere, že aj iní zabudnú. Asi to nebude také ľahké, ako si predstavovali, a zrejme ani nepomôže, ak si zľahka nasypú popol na hlavu v podobe priznania, že áno – môžu za to všetky vlády, ktoré tu vládli.

Dlhodobo tvrdím, že ak nebudú štát riadiť odborníci, nie je žiadna šanca na zlepšenie. Treba už konečne priznať, že čo politický nominant, to potenciálny darebák, pretože politickým stranám nezáleží ani tak na odbornosti, ako skôr na oddanosti. Navyše, a to treba priznať otvorene, laik je ľahšie ovládateľný ako odborník s kreditom, ktorému by predsa len mohlo záležať na mene a povesti v súkromnom rozmere. Politické strany sú (zatiaľ) neliečiteľná rakovina štátu, pretože sú v priamom rozpore dve zásady – prvou je právo občana na slobodu združovania a politického názoru, druhou je ochrana záujmu občana.

Prečo zo Slovenska utekajú mladí ľudia ?

Pretože sa už nemôžu pozerať na to, ako je štát spravovaný. Nie je žiadnym tajomstvom, že vstup politika do parlamentu je vrcholom jeho kariéry bez ohľadu na vek, v ktorom usadol do poslaneckej lavice a potom sa tam drží zubami-nechtami, až kým ho odtiaľ nevykopnú alebo nevynesú nohami napred. Špeciálnym druhom exotov sú úkazy, ktoré občan aj vykopne, keďže sú užitoční ako kapustná hlava stredného doletu, ale oni sa stále pechoria späť, priliepajú na politické strany bez ladu a skladu, prípadne zakladajú nové – len nech sa dostanú späť.

Čo už s takými ? Špeciálnou kategóriou sú bojovníci proti všetkému a všetkým, ktorí vidia aj za roh, len seba v zrkadle – nikdy. Niekedy aj premýšľam, či to náhodou nie sú potomkovia neslávne známeho grófa Draculu, ktorý sa tiež v zrkadle nevidel, ale mal s nimi jedno spoločné – vysal do morku kosti všetko, čo mu prišlo do cesty, aj keď to bolo nechutné. Na možné príbuzenstvo poukazujú aj ich neuveriteľné schopnosti premiestňovať sa v mihu sekúnd medzi stovkami kilometrov vzdialenými miestami, kde berú plat.

Ľudia vraj nechcú robiť … nuž riskovať zdravie za päť stoviek mesačne a osud svojej rodiny, keď si páni majitelia vyvážajú mastné rite každý rok v novom luxusnom aute a rozširujú svoje majetky, nečudo, že sa táto dobrota už mnohým prejedla.

Škoda – zatiaľ nemáme poriadnu metlu, ktorá by vymietla z funkcií všetku usadeninu, ktorá nie je na úžitok, ale len páchne. Možno aj preto, že máme obavy z účtu za plyn, keďže po uprataní by sme museli dlhé roky vetrať s naširoko otvorenými oknami aj – v treskúcej zime.