O Slovensku

R.Freisler bol sudca v nacistickom Nemecku, ktorý sa do dejín zapísal svojím “ nekonvečným “ prístupom k vedeniu súdnych procesov a množstvom rozsudkov smrti, ktoré vyniesol. Je pravdepodobné, že ak by nezahynul pri bombardovaní Berlína, bol by neskôr stál pred norimberským tribunálom.

Spravodlivosť v podaní R.Freislera sa stala karikatúrou práva a zákona. Obžalovaný bol terčom jeho nevyberavého vyjadrovania, pričom v súdnych sporoch, ktoré Freisler viedol, vôbec nezáležalo na dôkazoch – obžalovaný bol jednoducho vinný. Freisler sa doslova vyžíval v ponižovaní obžalovaného, mnohé procesy doslova režíroval a trest smrti bol pre neho jediným, úplne samozrejmým ukončením súdu.

Prvýkrát som o tomto beštiálnom sudcovi počul v čase, keď sa spomínalo natáčanie filmu o atentáte na Hitlera v roku 1944. Neúspešný atentát vyústil do šialeného prenasledovania a vraždenia účastníkov, pričom pri výsluchoch pod taktovkou gestapa sa na zlomenie vypočúvaného sa pravidelne využívala aj rozkladajúca sa mŕtvola jedného údajného organizátora, položená na stole. Ak si dobre pamätám, tak ani smrť nebola dôvodom na ukončenie vyšetrovania, a nakoniec bola aj spomínaná mŕtvola demonštratívne popravená.

Prečo som si na Freislera spomenul ? Žiaľ, v nelichotivých súvislostiach s naším východným susedom – Ukrajinou. Priznám sa, keď som sa dočítal o začatí vyšetrovania dávno mŕtvych zločincov Stalina a Beriju pre odsun krymských Tatárov.

Dokázal by som pochopiť, ak by sa spomínaným smutným a často tragickým aktom zaoberali historici. V tomto prípade ide však o niečo úplne iné.

Ide o neustále oprašovanie obrazu Ruska v pozícii odvekého nepriateľa, ktoré má zakryť neschopnosť súčasných ukrajinských špičiek ukončiť tiahlu občiansku vojnu a viesť krajinu k prosperite. Už dávno museli prehliadnuť aj najväčší optimisti, a museli pochopiť, že protiústavným prevratom dosadený prezident Porošenko je tiež len bábkou, zmietajúcou sa vo víchre udalostí, na ktoré nemá žiadny dosah. Ukrajinské špičky neustále podpiľujú konár, na ktorom sedia, pretože na nič prospešnejšie nemajú schopnosti a možno ani záujem. Mnohé zločiny sa dnes vyšetrujú podľa toho, kto je ich obeťou. Vraždenie v Odese v podstate nezaujíma nikoho, rovnako nikoho nezaujímajú ani niektoré naozaj zvláštne úmrtia ľudí, ktorí sa snažili informovať o dianí na Ukrajine zo svojho pohľadu, líšiaceho sa od oficiálnych stanovísk kyjevskej administratívy.

Je nepochybné, že Krym je boľavým miestom Kyjeva. Treba sa však na udalosti pozerať triezvo a uvedomiť si, že obyvatelia Krymu sa snažili o odtrhnutie od Ukrajiny už po rozpade ZSSR, a ostali pod jej správou len v dôsledku vyhrážok použitím násilia zo strany Kyjeva, pri ktorých medzinárodné spoločenstvo mlčalo. Bolo otázkou času, kedy dôjde k situácii, ktorú Krym a jeho predstavitelia využijú na odtrhnutie a vymanenie sa spod nadvlády, o ktorú nestáli.

Rovnako je nepochybné, že počas diktatúry Stalina došlo k množstvu zločinov, a nielen súvisiacich s odsunom krymských Tatárov. Vinníci sú však už dávno mŕtvi, nemôžu byť súdení a nemôžu sa ani brániť. A nech si myslíme o ich zločinoch čokoľvek, mali by byť dnes už len predmetom skúmania historikov.

Žiaľ, dnes ovládajú Ukrajinu ľudia, ktorí vlastne ani nevedia, čo znamená riadenie štátu, nezaujíma ich ekonomický stav štátu a je im ľahostajné utrpenie obyvateľstva. Emócie z minulosti sú pre nich len vítaným nástrojom na dosiahnutie vlastných cieľov.

Ani svetové spoločenstvo veľmi nezaujíma, že dnes úplne bežne pochodujú (nielen) ulicami Kyjeva neonacisti, pohrobkovia S.Banderu a mnohí vinníci krvavého Majdanu ostali nepotrestaní.

Vyznieva priam tragicky, že v tejto situácii sa Brusel správa k Ukrajine ako ku štátu, ktorý nemá žiadne problémy s občianskou vojnou, ale si pokojne rozvíja vlastnú ekonomiku. Pritom všetci vedia, že je to úplne inak. Platnosť medzinárodných dohôd sa na obyvateľstvo Ukrajiny vzťahuje len výberovo, teda tam, kde to medzinárodnému spoločenstvu vyhovuje.

Súčasné dianie na Ukrajine je obžalobou medzinárodného spoločenstva a dôvodom na zamyslenie – ak si vlastne špičky únie predstavujú demokraciu a slobodu, ak im nevadia pochody a zločiny neonacistov, a pokojne sa prizerajú, ako pohrobkovia R.Freislera organizujú zinscenované vyšetrovanie (a možno aj procesy) ?