O Slovensku

Možno si urobí generálna prokuratúra u niektorých ľudí dobrý bod návrhom na zrušenie strany M.Kotlebu, ale reálny efekt môže byť úplne opačný. Navyše by sme mali otvorene priznať, že ak by platili pravidlá slušnosti, morálky a spravodlivosti, na Slovensku by politické strany neexistovali. Všetky by boli zakázané alebo zrušené.

Však sa stačí pozrieť na parlament a položiť si otázku – ktorá z politických strán nebola pri nejakých pochybných obchodoch, alebo neboli pri nich jej členovia ? Alebo si odpovedať na otázku, či nie je darebáctvom už pravidelné hospodárenie s deficitom štátneho rozpočtu a zadlžovanie Slovenska, ktoré má čoskoro skončiť oslavami nad tým, čo bolo úplne bežné pred štvrťstoročím – teda “ vyrovnaným “ rozpočtom ?

M.Kotleba je ideálnym “ partnerom “ pre všetky politické strany. Konkurenciu oberá o podporu voličov a zároveň je skvelou zámienkou pri vysvetľovaní, prečo špičky neplnia to, čo sľúbili, ale zaoberajú sa tým – čo je nepodstatné. Pritom s názormi, ktoré dnes nazývame extrémistické sa najlepšie bojuje za pomoci diskusie – uvádzaním faktov a vyvracaním tvrdení, ktoré nemajú nič spoločného s realitou. Problém je však niekde inde – v prípade fašizmu a II.svetovej vojny sa v podstate účelovo vyberajú fakty a často vytvárajú aj umelo vymyslené pamätné dni, pričom obete z radov národa skoro nikdy a nikoho nezaujímajú. A ak – tak len okrajovo, vo forme obligátneho položenia vencov k pamätníkom a hrobom počas jedného dňa v roku. Nie je mesiac v roku, aby sa pri nejakej príležitosti nespomínal holokaust. Skúste však spočítať články, ktoré sa venujú iným obetiam fašizmu … napríklad slovanským. Vtedy pochopíte, kde sú korene rôznych, spoločensky neprijateľných názorov.

Strkáme hlavu do piesku a pokrytecky odmietame diskusie o čomkoľvek, čo je nám nepríjemné … máme strach z vlastnej minulosti, nechávame sa fackovať útržkami dejín, vytrhnutými z kontextu doby a udalostí. A nakoniec sa divíme – čože sa to deje, prečo máme v spoločnosti ľudí, ktorí sú schopní na požiadanie hajlovať aj pred kamerami … ?

Odpoveď nájdete medzi ľuďmi … budem citovať slová jedného mládežníka, ktoré som náhodne počul pri obede – “ … prečo by som mal mlčať, keď ma nejaký pokrytecký bastard z Bruselu fackuje pre minulosť, ktorú som nezažil ja ani moji rodičia, a na druhej strane sa pokojne prizerá, ba dokonca prisluhuje pri vraždení a rozvracaní rôznych krajín sveta ? “ … citát bol pôvodne doslova pretkaný rôznymi “ slovami „, ktoré však nie je možné uviesť. Ale podstata výroku ostala zachovaná, a jasne poukazuje na to, že nespokojnosť nie je ojedinelá a ak niekto tvrdí, že všetko je otázkou výmeny generácií – klame sám seba.

Ťažko sa diviť, aké strany a ľudia získavajú podporu voličov, pokiaľ sa ignoruje ich nespokojnosť a pocit krivdy. Politik či zbohatlík si postaví vysoký múr, posiaty kamerami a verí – všetko je tak, ako má byť. Ale tento prístup funguje len istý čas. Navyše, vo vzťahu k mysleniu ľudí a ich názorom nefunguje vôbec. Skôr nahráva tvrdeniam ľudí s názormi, ktoré sa naozaj blížia k extrémizmu.

Navyše v okamihu, keď sa začne ohýbať paragraf, aby sa spoločnosť “ zákonným “ spôsobom očistila od istých foriem názorov, končí akákoľvek sloboda prejavu a demokracia, a potichučky sa vracia – diktatúra. Pritom stačí tak málo – dodržiavať predvolebné sľuby, poctivo pracovať v prospech občana a trpezlivo vysvetľovať, v čom sú niektoré názory “ neprijateľné “ … komunikovať s voličmi, diskutovať s oponentmi.