O Slovensku

Tragédia dvoch dievčat v Česku (a predtým tragédia na ceste z Novej Bane do Hronského Beňadika) len opäť pripomenula ľuďom, že sa dá obísť všeličo, ale fyzikálne zákonitosti platia – pre každého. Bez rozdielu postavenia, majetku, vzdelania …

V poslednom období najazdím pomerne veľa kilometrov. A nebyť dlhoročných skúseností za volantom, asi by som dnes už nejazdil. Pretože aj na slovenských cestách vládne anarchia a neraz pripomínajú doslova roky nepoznanú a neznámu divočinu. Už som v minulom blogu spomínal bezohľadného špinavca, ktorý sa predvádzal na svojom aute a úmyselne blokoval ostatných účastníkov, ba vyvolal aj kolíznu situáciu. Žiaľ, nebola to a nie je ojedinelá výnimka.

Mnohí ľudia sa chovajú na cestách doslova ako – páni nad životom a ľuďmi. Ignorujú všetko a všetkých podľa hesla – teraz som tu JA … JA … A LEN JA. Pravidlá im nehovoria nič, ohľaduplnosť poznajú len vo vzťahu k sebe samým, zodpovednosť ? Zabudnime, o zodpovednosti sa dopočujú až vtedy, keď ich dobehne – napríklad pri tragickom konci ich správania. Zrazu poznajú aj význam slov – ľudskosť, omylnosť či tragédia … ak prežijú následky vlastného konania. Neskoro …

Musím priznať, že neraz jazdím po našich cestách s malou dušičkou, keď vidím, čoho sú mnohí „vodiči“ schopní … ba dokonca aj tí, ktorí sa neraz hrdia nálepkou – profesionáli.

Predbiehanie cez plné čiary, v neprehľadných úsekoch, jazda bez smeroviek, svetiel, ignorovanie značiek – najmä prednosti v jazde či neobľúbených stopiek, predbiehanie na železničných prejazdoch či v ich tesnej blízkosti, ba nájdu sa aj „umelci“, ktorí pokojne obídu spustené závory alebo ignorujú výstražné červené svetlá pred koľajami … o čoraz častejšom jazdení na červenú v mestách – nehovoriac.

Kamióny … nedávno (áno, len amatérskym spôsobom merania) som skoro ráno v priebehu hodiny napočítal štyridsaťjeden kamiónov prechádzajúcich jednou obcou, ale ani jeden-jediný! … nešiel predpísanou rýchlosťou. Všetci sa doslova rútili, a sotva niekto z nich premýšľal nad tým, aké následky ich bezohľadná jazda môže mať.

Osobitnou kategóriou sú motorkári. Pre tých neplatia žiadne pravidlá, jednoducho si robia, čo ich napadne a bez ohľadu na iných – česť slušným výnimkám. Práve ich správanie spoločne s kamionistami dokazuje, že bezpečnosť na cestách je skôr snom, ale určite nie realitou. Systém jednoducho zlyháva, pretože voči notorickým porušovateľom pravidiel, alebo osobám s nebezpečným správaním za volantom je príliš benevolentný. Ak má niekto plné vrecká peňazí, pokuta ho neodradí od pokračovania v jeho praktikách.

Nulová tolerancia, za bezohľadné správanie by mali padať (rovnako bezohľadné) tresty

Vybrať skupinu priestupkov, kde by v prípade porušenia vodičom-profesionálom (hlavne autobusy a kamióny) okamžite nasledovalo doživotné odňatie vodičského oprávnenia bez možnosti zmiernenia trestu. Ignorovať náreky o strate obživy pre rodinu – kto nerešpektuje pravidlá a vedome ohrozuje iných na zdraví či živote, nezaslúži si žiadne ohľady. V prípade motorkárov postupovať rovnako tvrdo – a napríklad zabaviť ich dvojkolesového „miláčika“.

V prípade ostatných šoférov vytvoriť legislatívu, ktorá by v skrátenom konaní umožňovala aj krátkodobé uväznenie – napríklad na 14,30 či 60 dní. S „recidivistami“ v tejto oblasti postupovať ešte tvrdšie – udeľovať aj niekoľkomesačné či ročné tresty, natvrdo a bez skúšobnej doby.

Áno, môj návrh je naozaj tvrdý, ale ochrana ľudského života by mala mať absolútnu a nespochybniteľnú prioritu. Tvrdé postihy môžu zachrániť množstvo životov.

Niekto povie, kto má peniaze – dokáže sa „vykúpiť“. Áno, dokáže – pokiaľ bude legislatíva gumenná a bude umožňovať napr.sudcovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia. Ak sa však všetko nastaví jasne a bude presne určené, aký trest má byť udelený za každý konkrétny priestupok, dá sa aj tento jav „finančnej nadradenosti“ minimalizovať.

Bezpečnosť na cestách je dôležitejšia, ako práva gaunerov … a spoločnosť si ju zaslúži …