O Slovensku

Ako to už na Slovensku býva, zase niekto na ministerstve (tentoraz dopravy) strelil capa. Nápad s certifikátom kvality v oblasti cestovného ruchu je síce dobrý, ale jeho spoplatnenie – je hlúposť, dokonale zodpovedajúca obrazu a dôležitosti cestovného ruchu v očiach politikov, alebo skôr obyvateľov straníckych trafík.

Na začiatok – kto chce zvýšiť kvalitu cestovného ruchu, musí sa v prvom rade rozumieť tomu, čo chce zlepšovať. Cestovný ruch na Slovensko dlhodobo dopláca na minimálny záujem štátu a neodborné zásahy rôznych straníckych nominantov. Cestovný ruch na Slovensku má potenciál, ktorý by si zaslúžil osobitný orgán dohľadu a riadenia. O kvalitu a zlešovanie v tejto oblasti však nie je záujem, respektíve akýkoľvek záujem končí verbálnymi tancami a občasným zavedením nezmyselných opatrení.

V prvom rade treba urobiť poriadok medzi podnikateľmi v tejto oblasti. Tak, ako nedávno protestovali napríklad lekárnici, že kde-kto prevádzkuje lekárne, treba aj z cestovného ruchu vylúčiť poskytovateľov, ktorý nemajú dostatočnú kvalifikáciu na poskytovanie služieb – napríklad aj lekárnikov, mäsiarov či učiteľov. Hneď na začiatku treba vytvoriť aj pravidlá v otázke cien za poskytované služby, pretože dnes nie je ničím výnimočným, ak sa poskytuje služba na úrovni 3.cenovej skupiny za cenu, zodpovedajúcu skôr špičkovo vybavenému zariadeniu. Proti voľnosti v tvorbe cien nemám nič, ale to neznamená, že sa máme nečinne prizerať, ako kazia povesť Slovenska rôzni špekulanti.

Ak sa pozrieme na služby v cestovnom ruchu, musíme priznať, že v každej oblasti zaostávame.

Už dávno u nás neplatí základná zásada – zákazník, náš pán. Mnohým podnikateľom chýba aj elementárna slušnosť. Napríklad z piatka na sobotu sme mali rezervované ubytovanie pre päť osôb v Slovenskom raji. Hodinu pred príchodom nás kontaktoval ubytovateľ s oznámením, že bola prietrž mračien, kvôli ktorej nebude možné dohodnuté služby poskytnúť. No čo, stáva sa. V prvej chvíli sme chceli ísť priamo domov z Pienin, kde sme v tom čase boli, ale nakoniec sme sa rozhodli, že predsa len pôjdeme do Slovenského raja a nájdeme si iné ubytovanie. Na naše prekvapenie sme po príchode do tejto lokality nenašli ani pamiatky po zmieňovanej prietrži mračien. Zistili sme však, že v areáli nášho pôvodného ubytovateľa stojí poľský autobus a cestujúci si veselo nosia batožinu do penziónu. Podobná skúsenosť nie je vôbec ojedinelá – v nejednom zariadení sa na rezerváciu nemôžete spoľahnúť, pretože slovenský „hoteliér“ ju vám pokojne zruší, ak sa mu črtá lepší obchod. A stretol som sa už aj s tým, že mi drzo povedali do očí – však predsa môžete ísť inde, alebo domov. Iste, po doručení listu od právneho zástupcu s vyčíslením škody, ktorú mi svojím prístupom spôsobili, ich smiech síce prešiel … ale znechutenie a nepríjemná spomienka ostali. Vlastne, ak by sa nejednalo o pracovnú cestu a náklady hradené zamestnávateľom, asi by som si potichu zanadával a všetko nechal tak …

A práve s tým rôzni vagabundi v cestovnom ruchu rátajú … málokto sa sťažuje, a vlastne mimo súdnej a časovo zdĺhavej cesty neexistuje spôsob, ako im v podobnom konaní zabrániť.

Certifikát kvality ? V prvom rade to pokladám za ďalší spôsob, ako vytiahnuť peniaze z vreciek podnikateľov do prázdnotou zívajúcej štátnej pokladne. Neverím, že ide o spôsob, ktorým sa dá zvýšiť kvalita služieb v cestovnom ruchu. Komu naozaj záleží na dobrej propagácii Slovenska, jeho kultúry, pamiatok a prírodných krás, ten by mal skôr hľadať spôsob, ako vytvoriť jasný a prehľadný systém podnikania v cestovnom ruchu.