Hm … ako môže Véber žiť v takej špine, prehodil pán feldkurát s pohľadom upreným kdesi do diaľav, bafkajúci zo svojej fajky, prešľapujúc vo vyšívaných papučiach na priedomí. Ale pane, však pán Véber sa presťahoval do svojho domu len včera, ako môžete poznať vzhľad okolia … bojazlivo podotkol jeho sluha, márne bojujúci s odpadkami na priedomí, ktorú mu neustále rozfukoval ranný vietor. Véber je neporiadnik a špinavec, odvrkol feldkurát, márne sa snažiaci dodať dôstojný vzhľad košeli, ktorú mal na sebe už niekoľko dní.
Nuž, podobných feldkurátov máme dostatok aj v dnešnej dobe. Presne vedia, že Vébrovci sú neporiadnici a špinavci, ale akosi nedovidia na miesta, kde sami žijú. Paradoxne, vidia neporiadok u tých, ktorí žijú desiatky, stovky či tisícky kilometrov od nich. Tak už to býva, špina na cudzom dvore sa kritizuje ľahšie, aj je lepšie viditeľná … hoci kritik ju vlastne nikdy nevidel.
Jeden by povedal, že máme dosť vlastných problémov na to, aby sme skúmali, čo sa deje u Vébrov. Feldkuráti to vidia inak – naivne veria, že ak sa budú špárať v cudzom nose, nebude vidieť nevábny obsah ich vlastného. Majú pocit, že celý svet priam nedočkavo čaká na ich požehnané názory a sú jedinou (správne ukazujúcou) strelkou kompasu na ceste … do blahobytu ? Lenže …
Už od čias karikatúry feldkuráta v podaní Miloša Kopeckého všetci vieme jedno … totiž morálka pána feldkuráta odráža len jeho možnosti na zakrytie vlastného konania, ktoré je rôznorodé, no sotva niekedy – morálne. Tak akosi od pondelka do soboty vatráľ a v nedeľu (alebo počas pravidelnej služby) ctihodný občan, ukazujúci vzor žitia iným …
Celá debata | RSS tejto debaty