O Slovensku

Musím priznať, že dnešnú formu neotesanej propagandy by neprijali za svoju ani komunisti v 50.rokoch. Pretože z nej účelovosť doslova trčí a neobjektívnosť priam kričí …

Áno, som z generácie, ktorá ešte zažila „prerábanie“ ľavákov na pravákov, nakoniec to aj mňa postihlo. Áno, dodnes mám istú formu chaosu v používaní končatín, ale zvykom som si. Ale … každá doba má svoje negatíva, či absurdné riešenia.

Posledné roky sledujem, ako rastie strach politikov z nálad obyvateľstva, a to na správaní redaktorov mienkotvorných denníkov, ktorým by som v nejednom prípade nedal opisovať ani nápis „HARMASAN“, pretože by som sa právom obával, že ho skomolia. Som presvedčený, že ani tesne po prevrate v novembri 1989 sa nepísalo toľko o komunistickom režime, ako práve v posledných rokoch. Nečudo, zdroje financií vyschli, vyrovnaný štátny rozpočet bude výsledkom rušenia služieb pre obyvateľstvo a čoskoro sa dá očakávať nárast nespokojnosti obyvateľstva, ktorému nezabráni ani „úžasné“ zvýšenie minimálnej mzdy, či návrhy na povinný trinásty plat – čo je naozaj kolosálna sprostosť. A je úplne jedno, kto by ju navrhol.

A tak sa píše o nešvároch doby pred rokom 1989, aby sa odpútala pozornosť od neradostného vývoja. O pozitívach sa nepíše, zrejme je to zakázané … tak, ako bolo v danej dobe zakázané písať o pozitívach toho, čo bolo za železnou oponou. Socializmus je proste dobrý terčom, hlavne pre kariérnych hlupákov, ktorých činnosť pred vstupom do politiky bola známa – krachmi spoločností, kde mali svoju účasť, posedávaním v ústavoch na výskum vplyvu teplého vzduchu na pohodlie zosnulých, a iných „vedátorov alebo odborníkov“. Ich schopnosti naplno odráža stav štátu a verejných financií.

Je to naozaj zaujímavé, že dejinná pamäť vysokoškolských vzdelancov siaha až po obdobie 1948 – 1989. Možno preto nespomínajú genocídu, ktorej sa v mene svojej ideológie dopúšťala cirkev, keď ľudí okrádala, vydierala, prípadne posielala na trvalé stretnutie so Stvoriteľom. A niektoré veci sú dokonca čerstvého dáta, spomínam si, ako počas bohoslužby, konanej tesne po prevrate a pred prvými „slobodnými“ voľbami strašil kňaz ľudí v dedinke na južnom Slovensku, čo všetko bude, ak nebudú voliť – KDH.

Rovnakí vzdelanci zrejme trpia aj momentálnou neprítomnosťou, pretože obetiam sovietskej okupácie v auguste 1968 zvyknú venovať jeden-dva články mesačne, pod rôznymi zámienkami, ale obetiam americkej agresie voči Iraku, ktoré sa dnes rátajú na milióny, pozornosť venujú raz-dvakrát ročne, aj to len vo forme spomienky na S.Husajna, ktorý podľa mojich skromných znalostí určite nebol prezidentom USA.

Sprostý a predajný ako novinár …

Prepáčte, to nie je žart. Nedávno som počul tento výrok pri debate chlapov v montérkach, a naozaj by sme sa mali zamyslieť. Ak totiž predajný žurnalista pokojne vykrikuje o morálke politikov a pritom sám ani nepozná význam daného slova, niečo naozaj nie je v poriadku.

Kedy príde doba objektívneho zhodnotenia minulosti ? Kedy si konečne priznáme, že v nejednej oblasti sme na tom horšie, než pred rokom 1989 ? Kedy si konečne priznáme, že pri moci sa striedajú perspektívne kádre či potomkovia perspektívnych kádrov konzervatívnych komunistov, ktorí boli komunistami len preto, že sa to v danej dobe vyplatilo a dnes sú demokratmi z rovnakého dôvodu ?

Nepripadá vám čudné, že dnes o mafiách, morálke, zlodejoch v spoločnosti, klamároch, a iných asociáloch vykrikujú – kamaráti mafiánov, ich posteľné hráčky, niekdajší eštebáci a ich poskokovia, alebo ľudia, ktorí si už nepamätajú svoje politické presvedčenie ?

Úbohosť škrabákov ? Možno aj strach … strach z toho, čomu slúžia a obavy z toho, aký to bude mať koniec …