O Slovensku

V médiách sa spomienka na časy SNP neodchyľovala od zaužívaného štandardu – filmové projekcie s témou holokaustu a … nič viac. Možno som zle pozeral program …

Nemôžem povedať nič iné, len hanebný prístup k problematike 2.svetovej vojny, SNP a všetkého, čo s tým súvisí. Akoby obete z radov slovanských národov nezaujímali nikoho, a ak predsa – tak len okrajovo.

Možno preto, že prevažná časť obetí z radov Slovanov pochádzala z bývalého ZSSR. Možno preto, že oficiálne spomienky na najkrvavejší konflikt minulého storočia sa pravidelne obmedzuje na obete holokaustu a o ostatných obetiach sa hovorí viac-menej okrajovo. Spomenú sa ako súčasť celkového počtu obetí konfliktu a bodka.

Na rozdiel od rôznych extrémistov ma poburuje hĺbka neúcty k obetiam z vlastných radov, ktorá je v príkrom rozpore s tým, koľko úcty a pochopenia prejavujeme pre obete holokaustu. Nezaslúžia si naše obete rovnakú úctu a pochopenie ? Nezaslúžia si pamätný deň ? Prečo ?

Však plány A.Hitlera na riešenie slovanskej otázky boli verejne známe a sú známe aj dnes. Nie je žiadnym tajomstvom, že plánoval vyhladenie Slovanov (slovanský holokaust) a politika nacistického Nemecka na okupovaných územiach napĺňali všetky znaky holokaustu. Nelíšila sa v žiadnom ohľade od nemeckého „riešenia“ židovskej otázky.

Ako je teda možné, že sa tak macošsky správame k svojim predkom ? Alebo už naozaj nemáme kúska cti, a sme len predajné „slúžky“ každého, kto nám zaplatí, alebo zadupe na nás ? Kde je hrdosť na to, čím sme, odkiaľ pochádzame, na naše korene, kultúru a tradície ?

Kto si neváži seba, svojich predkov, národ, kultúru a tradície – toho si nevážia ani iní. Nič nie je lepším dôkazom, ako skutočnosť, že sme sa stali montážnou dielňou Európy, vyrábajúcu špičkovú kvalitu za žobračenky … máme len to, čo si za svoj vzťah k národu zaslúžime. Tak sa ďalej chváľme, že sme Európania, aby sme sa nemuseli hanbiť, že sme vlastne – euro-slúžky …