O Slovensku

Debata k prvému dielu článku obsahovala vyše dvesto príspevkov, pričom v kritických som sa dozvedel, že som právny analfabet, ale nedozvedel som sa od kritikov ani v jednom prípade, ako a prečo si nesprávne vykladám zákon – a to aj napriek tomu, že som ich v diskusii vyzval, aby uviedli právne argumenty, vyvracajúce môj názor.

No niečo ma predsa zaskočilo, a nemám na mysli dvoch diskutérov, ktorých od včerajška pokladám bez akýchkoľvek pochybností za trolov, pričom nezáleží na tom, či sú platení, alebo konajú dobrovoľne – zaskočila ma katastrofálna neznalosť základných právnych pojmov. Ako inak nazvať skutočnosť, že niekto označuje za zákonný postup nakladanie s cudzím majetkom bez súhlasu alebo poverenia majiteľa ? Dokonca sa ešte obhajuje tvrdeniami o dobrovoľníctve, či scestnou formou obhajoby – čo zákon nezakazuje, to je povolené.

Áno, čo zákon nezakazuje, to je povolené – avšak len v prípade, že konaním nezasahujeme do iných práv, chránených zákonom. Vlastnícke právo je nespochybniteľné a zaručuje vlastníkovi (s obmedzeniami, súvisiacimi s konaním štátnych orgánov) úplnú kontrolu nad majetkom a jeho ochranu pred konaním iných osôb v akomkoľvek ohľade, pokiaľ na ich konanie nedá vlastník súhlas. V praxi to znamená, že ak napríklad umelecké dielo, vystavené na verejnom mieste, pokladám ako občan za nevhodné, alebo dokonca napĺňajúce svojimi znakmi skutkovú podstatu porušenia zákona, som oprávnený konať len v súlade so zákonom – napríklad oznámiť príslušnému orgánu svoje výhrady a vyzvať ho, aby konal. Nikto však nie je oprávnený konať svojvoľne – ak teda nerátame zákonnú výnimku, že koná v stave krajnej núdze, kde vzhľadom na povahu skutku, porušujúceho zákon je nutné konať bezodkladne. Uvedená výnimka sa však vzťahuje naozaj len na situácie, ktoré sú spojené s ohrozením zdravia, života alebo majetku.

Či si myslím, že som lepší ako D.Lipšic ? Určite nie, čo mi však neberie právo mať na danú vec názor. A navyše, ani D.Lipšic nie je neomylný a právo nie je porovnateľné napríklad – s matematikou. Pretože v matematike platia nespochybniteľné definície, naproti tomu v práve platí len jedno – kde sa stretne desať právnikov, tam je výstupom jedenásť právnych názorov.

Napriek tomu mám výhrady – napríklad voči prístupu prezidenta A.Kisku, ktorý nemá právo akýmkoľvek spôsobom zasahovať do konania orgánov, činných v trestnom konaní a nemá ani právo na získavanie informácií o priebehu akéhokoľvek trestného konania. Uvedené právo sa nedá uplatníť ani cestou tzv.informačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože sa nevzťahuje na informácie, súvisiace s priebehom trestného konania. Poskytnutie informácií o priebehu trestného konania neoprávneným osobám sa dá pokladať za závažné porušenie zákona, ktoré by za istých okolností mohlo viesť aj k rôznym obvineniam – od zneužitia právomoci verejného činiteľa až …. našlo by sa toho naozaj požehnane.

1.UčPS – právo na informácie

2.Postavenie prezidenta SR, jeho práva a povinnosti

3.Polícia, prokuratúra a súdy (postavenie v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku)

4.Krajná núdza

V diskusii sa objavil aj zaujímavý názor, kde autor tvrdil, že kauza Ľ.Lorenza slúži na odpútanie pozornosti od iných káuz, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti. Iní diskutujúcí zase vyťahovali kauzy – ako napríklad Bašternák. Neviem, ale ak rozoberáme konkrétny prípad, akosi nechápem, prečo sa nevyjadrujú diskutéri k jeho podstate, ale namiesto toho hľadajú spôsoby, ako diskusiu zmariť, či odviesť pozornosť iným smerom. O niektorých sa dá naozaj konštatovať, že len trolujú na diskusiách, ktoré sú zamerané určitým smerom – napríklad ku kritike politiky súčasnej opozície, alebo únie … prípadne politiky „demokratických“ veľmocí na Blízkom východe, či obojakosti vo vzťahu k Rusku.

Darebáctvo by však malo byť darebáctvom bez ohľadu na to, kto sa ho dopustí. Vandalizmus by mal byť odsúdený bez ohľadu na to, kto sa ho dopustí a z akých pohnútok. Dá sa pochopiť pohnútka k skutku, vyplývajúca zo sklamania páchateľa – napríklad postupom povinných orgánov. Ale sotva sa dá pochopiť a ospravedlniť konanie ľudí, ktorí ani neskúsili postupovať zákonnou cestou. V danom prípade sa dá hovoriť skôr o nejakej forme exhibicionizmu, snahy o upútanie pozornosti za akúkoľvek cenu, keďže sa nedarí upútať pozornosť iným, vhodnejším spôsobom. Skúšal som napríklad nájsť ukážky tvorby Ľ.Lorenza, ale neveľmi som uspel. Možno som hľadal zle … ale pri slovách ľuboš lorenz tvorba sa mi naozaj zobrazilo veľmi málo. Veľmi málo toho, čo by sa dalo nazvať umením. Pripadalo mi to ako istý počin jedného „dramatika“, kde jediným výsledkom sú dvaja alkoholici, bľabotajúci za stolom v krčme. Neviem, možno som náročný – možno ma deformuje obdiv k Mozartovi, skupine Queen, alebo L.de Funésovi … či dielu Michelangela. Často som aj na Slovensku našiel ľudí a diela, ktorým som nerozumel alebo nechápal – či už to boli niektoré diela M.Kukučína, alebo M.Benku, Ľ.Fullu.

No musím konštatovať, že sa mi vôbec nepáči, kam smeruje slovenská spoločnosť. Nepáčilo sa mi ani vystúpenie predsedu NR SR A.Danka, ktoré mi pripomínalo niečo neveľmi pekné z minulosti pred rokom 1989, a v tom istom duchu aj vystúpenie premiéra R.Fica. Mal som pocit, akoby sme sa vracali do nejakej prapodivnej doby, kde bolo slušné privilegovaných a mocných počúvať – ale neprípustné s nimi diskutovať, nebodaj sa pýtať. Prečo ? Pripadalo mi to ako paródia na slová – áno, pán veľkomožný, ako rozkážu – a veru, po niečom podobnom vôbec netúžim.

Smutné však je aj to, ako sa k dnešnej dobe a jej zvrátenostiam staviame my – obyčajní ľudia. Zabudli sme na pravdy starých otcov a materí … ktorí nám neraz kládli na srdce aj to, že bližšia košeľa než kabát či politika je panské huncútstvo. Zabudli sme, že zlo treba odsúdiť bez ohľadu na to, kto sa ho dopustí. Zabudli sme, že súčasťou života je aj odpustenie a dnes tlieskame ľuďom, ktorí urobili z milosti – kšeft s popularitou. Dávame moc a nadvládu nad našimi životmi do rúk ľudí, ktorí majú tak ohybné chrbtice, že by mohli v prípade potreby slúžiť ako kostra luku. V dobe temna sme boli viac ľuďmi, než v dobe – slobody ? A sme vlastne slobodní ? Sotva … skôr je to sloboda na papieri. Apropó, pán premiér – som proti akýmkoľvek zmenám v Ústave SR pre pochybný podnik s názvom “ jadro únie “ … tento druh slamy nežeriem …