O Slovensku

Možno to nie je také zlé, však občan a jeho potreby sú (už ?) na druhom mieste, pričom na tom prvom – sú potreby politikov, ich politických strán a sponzorov, takže určite je šanca, že aj na potreby občana (možno niečo) ostane.

Ale bez servítky poviem, že optimalizovať nedostatok čohokoľvek môže len politicky dosadený amatér, alebo skôr niekto s vážnymi nedostatkami v oblasti intelektu, prípadne klamár a zlodej – ktorý nemôže priznať, že financie na naplnenie potrieb daňových poplatníkov sa rozutekali na všetky svetové strany, samozrejme s výnimkou tej, ktorá hostí – daňového poplatníka.
Zachytil som informáciu, že v rámci starostlivosti o dôchodcov a sociálne odkázaných chýba rezortu práce a sociálnych vecí minimálne šesťtisíc miest, keďže približne toľko nevybavených žiadostí sa eviduje na rôznych úradoch. Vyhlásiť, že v tejto situácii, keď nie je možné naplnenie potrieb oprávnených žiadateľov, sa financie zo štátneho rozpočtu vyčlenia len pre určitú skupinu zariadení, ktoré splnia kritériá, stanovené po politickej línii – je drzosť.

Živnostenský zákon, či iné právne normy, súvisiace s poskytovaním služieb v tejto oblasti majú byť nastavené tak, aby tieto služby mohli poskytovať len subjekty s primeraným vybavením a odborným zázemím. A kontrolu majú vykonávať poverené orgány na základe jasných a nespochybniteľných kritérií.

Vo vyššie uvedenom vidím úlohu jednotlivých ministerstiev – teda aktívny podiel na vypracovaní noriem, ktoré zaistia kvalitu služieb.
Ak však niekto nevie vypracovatť kvalitnú právnu normu, sotva bude vedieť vyhodnotiť, kto poskytuje kvalitu a kto naopak – nie. Nehovoriac o tom, že je úplne bežným javom obsadzovanie riadiacich pozícií ľuďmi bez primeranej praxe, či dokonca aj vzdelania – pretože najsilnejším kritériom je ich politická príslušnosť. A nespomínajúc fakt, že ešte sa nenašla vláda, ktorá by obsadila ministerstvá tak, aby v každom prípade rozhodovali objektívne a v súlade so zákonom. O čo teda ide ?
O naplnenie vreciek vyvolených subjektov a vlastníkov, nič viac. Však si môžeme spomenúť na „slávny“ tender vozidiel rýchlej zdravotnej a lekárskej služby, kde jedným z hlavných kritérií bol – päťválcový motor – akoby náhodou vyrábaný a montovaný jedinou automobilkou, s identickým obsahom a výkonom.
Môžeme spomenúť aj iné zázraky politicky riadenej ekonomiky, napríklad rôzne výberové konania, súvisiace s poskytovaním služieb v zdravotníctve, kde napríklad podľa stanoviska VšZP máme dostatok sanitných vozidiel v každej oblasti, akurát nikto kompetentný nevie vysvetliť, prečo sa úplne bežne čaká na príchod sanitky 45-70 minút, prečo čakajú pacienti aj vtedy, keď najbližšia sanitka stojí tristo – štyristo metrov vzdialená – na dvore nemocnice, prečo pacient, odkázaný na prevoz k lekárovi za účelom vyšetrenia, ktoré je naplánované na 9,00 hod.ráno, strávi prepravou celý deň a podobne … a v tejto situácii pokojne odmietajú poisťovne podpis zmlúv so súkromnými poskytovateľmi, pretože podľa nich je všetko v poriadku.

Prečo je to na Slovensku tak ? Najskôr preto, že neexistuje žiadna právna zodpovednosť za škody, spôsobené štátu a preto môžu štát riadiť darebáci, dosadení po politickej línii za svoje „nehynúce“ zásluhy o prospech strany a jej sponzorov.