O Slovensku

Zloženie hostí posledného vydania relácie z dielne RTVS dávalo predpoklad „zábavnej“ diskusie … no výsledkom je skôr zhnusenie z vystúpenia pozvaných hostí, nad ktorým by sme sa mali naozaj zamyslieť …

Zástupca SNS p.Zelník ponúkol na úvod sériu výrokov, ktoré nemožno nazvať inak, než – prázdne žvásty. Neveril som, že je možné prekonať jeho znôšku táranín, kým neotvoril ústa zástupca SaS, poslanec a exminister Galko. Hovoril niečo o sklamaní voličov a ich oprávnenej zlosti – to sa vari pozeral do zrkadla ? Kde berie tento človek vôbec drzosť na kritiku iných po tom, čo sa odohralo na ministerstve obrany pod jeho vedením ? V inej krajine by sa nenašiel žiadny politik, ktorý by po podobnom škandále dokázal akceptovať jeho opätovnú nomináciu na predvolebnú kandidátku. Od zástupkyne a všeodborníčky, poslankyne p.Remišovej som nečakal nič svetoborné … a nemýlil som sa. Zástupca SMERu p.Pelegríny neprekonal svoj tieň, alebo skôr tieň najsilnejšej vládnucej strany – tam je škoda akéhokoľvek komentára.

Áno, národ – občan – volič … naozaj vládnu pocity sklamania, zlosti či doslova zúrivosti nad tým, akým spôsobom je Slovensko riadené od roku 1993.

Áno, mnohí uvažujú nad tým, ako spočítať všetky prešľapy darebákom, ktorí si z tejto krajiny a jej občanov urobili pohodlnú trafiku – v tom sa naozaj poslanec Galko nemýli. Čo však akosi zabudol dodať, občania a voliči tejto krajiny sú oprávnené nazlostení na všetkých, vrátane jeho strany a jej zástupcov. A poznám mnohých, ktorí by bez výnimky poslali na smetisko dejín všetkých, ktorí kedy sedeli vo funkciách či parlamente. Nad tvrdením poslanca SaS, že pravidelne chodí medzi ľudí, sa môžem len úprimne a od pľúc – zarehotať. Možno tak chodí medzi ľudí, ktorí podporujú SaS.

V otázke výčitiek európskej komisie, ktoré spomínala poslankyňa Remišová, poviem len toľko – väčšina ľudí, ktorých poznám (a mnohí s mojimi názormi nesúhlasia), srdečne kašle na to, čo hovorí nejaká banda darebákov a podvodníkov z Bruselu, ticho a dlhé roky tolerujúcich dvojaké metre na rôzne krajiny, doslova neobmedzenú distribúciu a predaj rôznych toxických potravín, či diskrimináciu krajín bývalého sovietskeho bloku, na ktorých trhy sa vedome distribuujú výrobky nadnárodných spoločností nižšej kvality a často vyššej ceny ! Však za všetko stačí spomenúť dnešnú Pepsi Colu alebo Coca Colu, ktoré sa ani zďaleka nedajú porovnať s tým, čo sa kedysi predávalo. Dnes sa predáva presladené a nechutné svinstvo, ktoré by kedysi neprešlo žiadnou kontrolou.

A mnohých nás zaujíma aj niečo iné. Neustále každý politik doslova onanuje okolo eurofondov.

Nebudem jediný, koho zaujíma odpoveď na jednu otázku – kde sú naše dane, kto vlastne platí na Slovensku dane, keď na každej stavbe či projekte je vycapený ten hnusný modrožltý fľak so symbolikou EÚ ? Zdá sa totiž, že na Slovensku platia dane len tí, čo živoria, alebo sa hrajú na živnostníkov (vraj podnikateľov), ktorých šikanuje každý štátny orgán, aký existuje.

Hurónsky smiech pri sledovaní relácie vyvolal návrh poslanca Galka, že je ochotný ísť medzi ľudí s ministrom Kaliňákom, nech sa ukáže, ako budú reagovať ľudia a kto si to viac „zlizne“ od nespokojných voličov. Radšej ani nebudem komentovať, pretože poslanec SaS je zjavne mimo reality, ak verí, že by niekto tlieskal – práve jemu.

Poslanci, a to bez ohľadu na politickú príslušnosť, sú pospolitým ľudom pokladaní – za príživníkov a darebákov. A pokiaľ poslanec Galko volá po vyvodení zodpovednosti za zlyhania, môže ísť príkladom – nech zloží mandát ako prvý, pretože po tom, čo sa dialo v rezorte obrany pod jeho vedením, nemá žiadne morálne právo na zastávanie akejkoľvek verejnej funkcie.

Pretože ak sa často ozýva z radov opozície výkrik, čo a na koho má minister Kaliňák, že ostáva vo funkcii … môžeme sa aj my oprávnene pýtať, čo a na koho má napríklad poslanec Galko, že je po škandále na ministerstve obrany – aj naďalej poslancom.

A môžeme takto vykrikovať na kde-koho. Kam sa asi dostaneme ? Čo vyriešime ?

Ak sa dnes pozrieme napríklad na ceny potravín, zistíme niečo zaujímavé – kedysi som kupoval liter mlieka za dve koruny, a to v situácii, keď ľudia úplne bežne zarábali dvetisícpäťsto korún mesačne. Dnes, keď si chcem kúpiť tiež liter mlieka (nie rôznych zafarbených, či údajne s nízkym obsahom tuku vodičiek), tak zaplatím 1,20€ (kupujem od domáceho producenta), čo by sme mohli teoreticky prirovnať k niekdajšej cene – ale aké percento obyvateľstva zarába dvetisícpäťsto eur mesačne ? Ak porovnáme ceny a príjmy, tak môžeme povedať, že v Nemecku majú náš niekdajší socializmus, a v takom Nórsku žijú už v komunizme (v zmysle toho, čo kedysi hlásali komunisti). Kde sa teda stala chyba, že cenovo sme niekde v 80.rokoch minulého storočia, ale z hľadiska príjmov sme niekde na úrovni povojnových rokov ? Veď kedysi som si chodil privyrábať na vykladaní vagónov, približne na štyri hodiny denne, a aj tam som dostal každý mesiac osemsto korún. Dnes môžu o osemsto eurách ľudia snívať aj vtedy, keď odpracujú dvanásť hodín denne !

Kde je problém, že množstvo ľudí je vedených ako neplatiči zdravotného poistenia, keď kedysi boli poistení všetci a o nemocnice či polikliniky sme doslova zakopávali na každom rohu ? Ako je možné, že niekdajšie nezodpovedne hospodáriace štátne podniky dokázali stavať byty, školy, škôlky či zdravotnícke zariadenia, a dnes – keď tieto údajné príťaže pre štát boli odstránené, nie je ani to, čo bolo kedysi úplne bežné ?

Páni poslanci, a to bez výnimky – skúste si sami odpovedať, ako dlho nás ešte budete beztrestne klamať, okrádať a predávať za skyvu chleba zlodejskému podniku, akým je EÚ ? Hoci aktuálna relácia ešte neskončila, už teraz vám odkazuje – nielen mne sa nad vami a vašimi prázdnymi rečami dvíha žalúdok. A pre všetkých bez výnimky by najviac prospel – veľký bič a miniatúrny dvor !