O Slovensku

Tak trochu nadviažem na iný blog, ktorý ma zaujal. Áno, prvý pohľad na slovenský právny systém naozaj vyvoláva dojem, že páchatelia trestnej činnosti majú viac práv, než obete ich skutkov.

Ale v reálnej skutočnosti je to úplne inak – dalo by sa to charakterizovať slovami – každý má toľko práv a predpokladov na úspech v akomkoľvek právnom spore, koľko má peňazí.

Pretože aj ten právnik, ktorý doslova vyseká klienta zo zdanlivo nepriestrelnej obžaloby, nepracuje zadarmo a väčšina obžalovaných môže o jeho službách len snívať. Podstatou práce obhajcu je zaistiť pre obžalovaného spravodlivé rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom a nezasiahne do zákonných práv obžalovaného. Opäť – reálne to neplatí. Presnejšie, platí to len tam, kde sú peniaze na obhajobu, kde venuje právnik danému prípadu dlhé hodiny a pozorne skúma všetky postupy protistrany, pričom ich porovnáva s nárokmi zákona. Ak má však obžalovaný prideleného obhajcu na základe nedostatku vlastných prostriedkov pre zaistenie obhajoby, má jednoducho smolu a môže sa len spoliehať na náhodu – ak bude mať šťastie, možno narazí na právnika, ktorého jeho prípad zaujme a bez ohľadu na financie využije všetky prostriedky, aby spor pre jeho klienta skončil čo najlepšie.

Rovnako je na tom aj obeť trestnej činnosti. V podstate je odkázaná na milosť-nemilosť justičného systému, a šťastnú „ruku“ pri voľbe zástupcu – teda prokurátora.

Málokto si uvedomuje, čo všetko stojí za prácou prokurátora.Ten obvykle čelí tlaku zo všetkých strán, počnúc nadriadenými, pokračujúc verejnou mienkou a končiac možným ohrozením zo strany zločincov. Pritom jeho možnosti sú oveľa užšie, než možnosti obhajoby, keďže na rozdiel od obžalovaných musí hrať výhradne v rámci pravidiel. Musí sa spoliehať na kvalitnú prácu vyšetrovateľa a jeho spolupracovníkov, pričom si je vedomý, že žiadna chyba sa nedopúšťa, ak narazí na dobre plateného a schopného protivníka. Možno by bola zaujímavá štatistika, ak by sa zisťovali, koľko obyvateľov slovenských väzníc malo vlastného právnika a koľkí boli odkázaní na služby prideleného právnika. A možno by sme sa zdesili, čo všetko dovedie človeka za mreže, ak nemá na právnika. A naopak – zdesili by sme sa nad tým, čo všetko nestačí, aby zločinec skončil za mrežami, ak má financie na právnika.

Keď sa nad tým všetkým zamyslíme, asi by sme mali len sňať pomyselný klobúk pred ľuďmi ako p.Šufliarsky alebo p.Mišíková, pretože dokázali klepnúť po prstoch mnohým zločincom aj napriek tomu, že bojovali v nerovnom a neférovom boji. A nič na tom nemení ani zmena pozície p.Mišíkovej, pretože skutočne dobrý právnik verí len na rozsudky, založené na prísnym dodržiavaní pravidiel – bez ohľadu na to, na ktorej strane stojí. Pre médiá sú zaujímaví výhradne lotri a porušovatelia pravidiel, pretože prinášajú sledovanosť a samozrejme aj zisk … pretože slušného a poctivého človeka (obvykle) ani pes neo..ra zadarmo …