O Slovensku

Spočiatku to vyzeralo naozaj nádejne. Nepokoje na Majdane, zvrhnutie Janukovyča (nevadila ani jeho protiústavnosť), nástup dočasného kabinetu a tvrdé vyhlásenia na adresu Ruska v štýle „dosť bolo, už nás nebudete ďalej vydierať“ …

A kdesi v centrále NATO si už mädlili ruky pri predstave, ako obsadzujú námorné základne Ruska na Kryme po vypovedaní zmluvy zo strany Kyjeva. A veselo pili na kožu medveďa, ktorý ešte behal po lese.

Prvým náznakom, že všetko nie je tak, ako má byť – bola Odesa. Už tam sa ukázalo, že využiť bandy neonacistov na presadenie vlastného cieľa bolo možno na začiatku výhodné, ale nepremyslené. Rovnako sa ukázalo, že východná časť Ukrajiny, ktorá mala prirodzene bližšie k Rusku, nebude spokojná so zmenou oficiálneho kurzu v Kyjeve. A posledným klincom do rakvy plánov, spojených s Ukrajinou, sa stala otázka plynovodu.

Nebudeme brať od Ruska, nebudú nás vydierať a nebudeme ani platiť, ak nemôžeme platiť podľa našich predstáv …

Asi nebudem jediný, kto si položí jednoduchú otázku – kto a ako dnes platí dodávky plynu, prichádzajúceho na Ukrajinu – napríklad zo Slovenska ? Alebo je to charita, o ktorej zatiaľ nikto nevie a čoskoro vypadne „zo skrine“ v podobe kostlivca – teda dlhu ? Nevedno … rozhodne však neverím, že by niekto na Ukrajine vstúpil sám sebe do svedomia, a po rokoch platobnej (ne)disciplíny sa začal konečne chovať – slušne a korektne. Tento druh rozprávok som nebral vážne ani v detstve.

Médiá priam pretekajú informáciami o „anexii Krymu“. Súdiac podľa tvrdení demokratov by malo byť obyvateľstvo Krymu nespokojné, malo by protestovať a žiadať zmenu, či skôr návrat k pôvodnému stavu. Protestuje niekto ? Ale áno, protestuje – niekoľko desiatok členov rodinných klanov krymských Tatárov, ktorí by sa možno vošli do niekoľkých autobusov. Dosť málo, nie ?

Prečo kedysi Chruščov pričlenil Krym ku Ukrajine ?

Skôr z pragmatických dôvodov. Krym bol prevažne zásobovaný z ukrajinského územia, a tak bolo jeho pričlenenie k Ukrajine výhodným riešením. Napokon, pred časom na túto kartu vsadila aj ukrajinská vláda, keď skúšala odpojiť Krym od energií, no veľmi to nezabralo. Skôr naopak …

Ale prečo nie, môžeme veriť na anexii Krymu a to aj vtedy, keď o nej hovoria len politické špičky a servilní šašovia v médiách. Môžeme, ak budeme súčasne hovoriť o anexii Kosova, časti Cypru … a budeme kričať – treba riešiť aj tieto problémy. Teda – kto vlastne bude kričať ? Asi nikto … pretože z Kosova je dnes hlavné centrum distribúcie narkotík v Európe (pod dozorom americkej vojenskej základne), a Turecko potrebuje NATO ako vysunutú základňu proti Rusku, takže asi … asi o tom nebudeme hovoriť, však bližšia košeľa než kabát, nie ?

A prečo vlastne proti okupácii neprotestujú obyvatelia Krymu v masovom meradle ? Pretože sú (zrejme) sprostí a nevedia, že im je pod ruskou okupačnou čižmou – zle. Nevedia doceniť výhodnosť života pod americkou okupačnou čižmou, a výhody provokačných cvičení NATO na hranici s Ruskom … ach jaj, prepáčte, cvičenia NATO na cudzom území nie sú provokácia, to len ruské cvičenia na ruskom území – sú provokácia.