O Slovensku

Expremiér je presvedčený, že zrušením amnestií došlo k zásahu do jeho práv. Ja som zase presvedčený, že svojím konaním zasahoval do mojich práv dlhé roky aj napriek tomu, že som s tým nesúhlasil a mnohé rozhodnutia boli nielen na hrane zákona, ale skôr za – hranou zákona. Čo človek, to názor …
V.Mečiara a spol. som nemusel od začiatku. Príliš veľa nadutosti, arogancie voči bežným ľuďom a príliš veľa nezodpovedaných otázok. Svojím spôsobom som ho bral ako extrémne pokračovanie VPN, ktorého skratku som interne komentoval ako – Všetci Proti Národu. Tým skôr, že tí, ktorým na národe naozaj záležalo a mali ho v srdci, opustili verejný život pomerne rýchlo a ostali len tí, čo mali národ pred voľbami (v papuli). Ináč ich nezaujímal.
Obdobie do roku 2000 ma okradlo o desať rokov života, všetky ilúzie a predstavy. Ak mám hodnotiť prínos V.Mečiara pre môj život, tak prvý raz pre mňa niečo urobil, keď odišiel z politiky – alebo skôr musel odísť, pretože podpora HZDS sa ocitla na úrovni štatistickej chyby. O tom, koľko radosti majú z bývalého premiéra obyvatelia obce neďaleko Trenčianskych Teplíc, sa občas dočítam, ale rozhodne sa nedivím. Ľudia sa nemenia, a niektorí pokladajú za ľudí – len sami seba. Našťastie, významnú časť z obdobia vládnutia V.Mečiara som strávil v zahraničí, kam som odišiel po skúsenosti s podivnými existenciami, pravidelne sa vracajúcimi a požadujúcimi poplatky – za ochranu. Za ochranu pred nimi samotnými. Veľmi rýchlo mi vtedy došlo, že sťažovať sa nemá význam a brániť sa dá len za cenu ohrozenia seba i najbližších. Odchod zo Slovenska na istý čas bol vtedy ideálnym riešením – darebáci nedostali nič a nemusel som narážať na stupídnu reláciu „Ako ďalej, pán premiér ?“. (alebo ako sa ten karneval pätolízačstva volal) Možno sa to mohlo volať s použitím prvých dvoch slov, ale pán premiér by som nahradil inými slovami, ktoré sa nesluší použiť.
Po páde expremiéra a „otca národa“ ostalo množstvo otázok. V mojej mysli ostala hlavne jedna – ako bolo možné, že mafiáni typu Černák a spol. mohli vystrájať dlhé roky a nikto nekonal, alebo konal minimálne. Ako je vôbec možné „vyexpedovať“ na stretnutie so Stvoriteľom niekoľko desiatok ľudí, doslova pod nosom spravodlivosti ?
Znie to zvrátene, ale pod milosť pre M.Černáka by som sa dokázal podpísať, ak by odhalil pozadie svojich zločinov a mená ľudí z vtedajšej administratívy, ktorí ich kryli a zaručovali jeho vtedajšiu nedotknuteľnosť. Pretože tvrdenie o výhradnej pomoci zo strany J.Svěchotu (a nikoho iného) vyznieva skôr ako vtip, alebo lacná výhovorka na človeka, ktorý sa už dnes nemôže brániť. Niekedy mi vŕta hlavou aj otázka, či nebude raz niekdajší námestník SIS pokladaný za hrdinu, pretože nespochybniteľným následkom jeho činnosti bolo aj slušné množstvo mafiánov, ktorí sa navzájom obdarovali jednosmerným lístkom na predstavenie o „Pravde Božej“, vrátane stretnutia s režisérom a hercami, a nekončiacej besedy.
Otázky bez odpovedí … je kuriózne, že najviac nazlostí expremiéra otázka na pôvod Elektry, a ešte zaujímavejšie je, že sa nikto z investigatívcov nepýta na iné, oveľa závažnejšie otázky. Napríklad – prečo zlyhávala počas jeho funkčného obdobia polícia v boji s organizovaným zločinom ? Prečo sa známi mafiáni mohli presúšať na verejnosti ako sponzori rôznych spoločenských akcií ? Prečo sa mnohí ľudia netajili obživou z vyberania výpalného a nikto to neriešil, alebo sa všetko len zametalo pod koberec ? Dodnes si pamätám istého pána (tiež je už len divákom na Pravde Božej), ktorý kedysi povedal – áno, bolo sa tu sťažovať dvanásť alebo pätnásť ľudí, ale ani jeden nevedel predložiť dôkaz o tom, čo prišiel oznámiť.
Áno, pán expremiér … taká bola doba, ktorú sme žili. Aj keby sa prišlo sťažovať celé mesto, nebolo by to podstatné, pretože nie sú dôkazy. Dokonalou ilustráciou vašej doby bol život v Dunajskej Strede. Nikdy som nestretol tak znechutených a vystrašených ľudí, ako práve v spomínanom meste. Vtedy som len tušil príčiny, dnes ich zásluhou priznaní „mafiánov“ poznám. A dvíha sa mi žalúdok.
Dvíha sa mi žalúdok, že verejne hovoríte o svojich právach … a práva tých, ktorým vaša éra vládnutia zničila časť života, vás vôbec nezaujímajú. Babky demokratky tlieskali … pretože z titulu veku mnohé už nevideli alebo nepočuli … našťastie. Možno vám podľa otrepaného vtipu niekto sedí na mieste pred nebeskou bránou, no dúfam, že to nie je sv.Peter, ale radšej Belzebub … sadlo by to ako povestná riť na šerbeľ …