O Slovensku

Prestaňme sa pretvarovať, pravda je možno krutá, ale vždy je lepšie priznať realitu a hľadať riešenia, než hľadať – ospravedlnenia. Tragédia v Petržalke spôsobila, že jedno dieťa nikdy nebude poznať svojich rodičov … prečo ? Iné tragédie v minulosti spôsobili, že deti, súrodenci, rodičia, alebo životní partneri už nikdy neuvidia svojich milovaných … prečo ? Násilie sprevádza ľudské pokolenie od nepamäti, ale násilie, ktoré sprevádza slovenskú spoločnosť posledných desaťročí – vypovedaá o všetkom možnom, len nie o správnej ceste, ktorou sa táto spoločnosť uberá.

Žiarlivosť … chamtivosť … áno, boli tu pred desiatkami rokov, boli tu pred stáročiami. Ale … chceme hovoriť o vyspelej spoločnosti 21.storočia a obhajovať sa tým, čo bolo v minulosti ? Sotva môžeme hovoriť o pokroku, ak nie sme ochotní hľadať príčiny rastúcej brutality v našej spoločnosti.

Keď som patril do dospievajúcej generácie, nevera partnerky sa riešila niekoľkými spôsobmi – niekto si vypil, iný dal partnerke pár výchovných a niekto išiel za konkurentom, ktorý mu nasadil parohy a vybavil si to s ním ručne-stručne. Áno, aj vtedy sa našli výnimky, ktoré boli ochotné ísť až do extrému a chceli niekoho zniesť zo sveta, ale obvykle ich zlosť a chuť po pomste smerovali proti sokovi, alebo si sami siahli na vlastný život. Nemôžem si však pomôcť, dnes sa stáva pomaly pravidlom, že ohrdnutý či sklamaný partner sa mstí tomu, kto ho sklamal, pričom vôbec nehľadí na budúcnosť svojich detí. Koná bezohľadne, nepremýšľa nad dlhodobými následkami a výsledkom sú rodinné tragédie, ktoré sa podpíšu na rodine a okolí – doslova doživotne. A pre vinníka všetko končí – samovraždou. Kde to spejeme ? A kde sú korene tohoto neprijateľného javu ?

Predtým, než si odpovieme, skúsme sa pozrieť na iný fenomén dnešnej spoločnosti – mafiánske celebrity a riešenie rôznych prípadov, nielen z podsvetia. Bulvár má z krvavých zločinov nevysychajúci zdroj príjmov, zločinci za mrežami sa môžu medzi svojimi kumpánmi vyťahovať, kde a koľkokrát boli spomenutí. Stále však ostávajú nezodpovedané otázky, na ktoré, súdiac podľa doterajšieho vývoja, nikto nehľadá odpovede. Nikto nehľadá odpovede, kde sa zobrala brutalita konania zločincov, nikoho nezaujíma, ako niekto môže pokojne vyvraždiť „autobus“ ľudí … a nehľadajú sa vinníci či spoluvinníci medzi tými, ktorí mali občana pred podobným konaním chrániť … prečo ? Nikoho vari netrápi, že si niekto neplnil svoje povinnosti a tak prispel ku vlne násilia, aká nemala v moderných dejinách Slovenska obdobu ?

Všetko začína a končí výchovou. Ale priznajme konečne, že rodičia sa môžu snažiť akokoľvek, keď ich snahu torpéduje priamo štát, tolerovaním propagácie hrubého až brutálneho násilia v bežne dostupných médiách ! Ako má rodič vychovávať dieťa k slušnosti, ako mu má vysvetliť, že násilie je neprijateľné v akejkoľvek forme (s výnimkou nutnej sebaobrany), keď niekto na propagácii násilia a ľudského utrpenia zarába ??? Veď si konečne spomeňme, že pred desiatkami rokov boli aj „komunikačné“ seriály z prostredia zločinu, teda diela, kde sa o násilí alebo inej trestnej činnosti len hovorilo, vysielané v neskorých večerných hodinách. A dnes sa na spoločnosť lejú potoky krvi a násilia prakticky nepretržite … môžeme sa diviť tragédiám, ako v Petržalke, alebo vlne násilia v podaní niekdajších slovenských „mafiánov“ ? Prečo sa konečne nevzoprieme a neukážeme prstom na spoluvinníkov, ktorí majú nástroje na obmedzenie propagácie násilia a pod rôznymi zámienkami ich nevyužívajú, alebo sa maximálne zmôžu na symbolické pokuty za neprijateľnú formu – reklamy ???

Sme ešte ľudia ? A keď sa stane tragédia, ktorá sa nás priamo dotýka, vtedy … až vtedy začnú mnohí kričať, chyťte vinníka, chyťte tú beštiu a tvrdo ju potrestajte … ale nechceme si pripustiť, ani nepripúšťame, že k zrodu tej beštie – sme prispeli sami, svojím mlčaním nad verejnou a neobmedzenou prezentáciou toho, čo nás nakoniec postihlo – násilia. Nechali sme zasiať vietor … a dnes žneme búrku …