O Slovensku

Chápem, že každá žena túži po niekom, kto bude oporou a dá sa na neho vo všetkom spoľahnúť. Lenže a to si povedzme otvorene, dokonalý chlap je zaujímavý … tak prvých desať rokov vzťahu či manželstva, a potom prichádza nevyhnutné – napríklad nuda … stereotyp … iste, žena je navonok spokojná, ako dobre si vybrala, ale kdesi vnútri hlodá červík pochybnosti, či to má byť len takto … stále rovnako.

Myšlienku k tomuto príspevku mi dal príspevok inej autorky, ktorá porozprávala o svojej skúsenosti so vzťahom cez internet. Iste, aj to sa stáva, že človek akosi priveľmi chce a nakoniec je sklamaný. Dosiahnuť vysnený cieľ je jedna vec, a inou vecou je spôsob, ako sa k nemu človek dostane … a nakoniec aj poznanie toho, akú hodnotu má vydreté, ba neraz doslova vynútené víťazstvo.

Vlastná skúsenosť mi hovorí, že niet cennejšej vlastnosti, ako je trpezlivosť. Trpezlivosť je v živote nenahraditeľná. Čo sa vlečie, to neutečie … hovorievali naši rodičia a prarodičia, a vo vzťahoch to neraz platí. Počas svojho života som prežil niekoľko vzťahov, a obvykle všetko začínalo úplne rovnako – zoznámenie, skúmanie, nejaký čas spoločnej cesty životom a nakoniec obojstranné poznanie – nie, takto žiť nechceme. Možno to bolo tým, že kým sme skúmali vzájomnú „vhodnosť“, tak vyprchalo všetko, čo nás na začiatku spájalo. Neviem … Isté však je, že so svojou súčasnou partnerkou som vyše sedem rokov, neskúmali sme vlastne nič a nikoho … jednoducho sme sa stretli a od prvého stretnutia už nerozišli. Nepochybne som mal povestné zrnko šťastia … nepochybne sme si sadli aj povahovo, a nemalú úlohu zohral náš vek, keďže sme už neboli vo veku mladého poblúznenia, ale vedeli sme, čo od života očakávame … a čoho sa dokážeme viac-menej vzdať.

Čo pritiahlo moju partnerku ku mne ? Neviem, ani to neskúmam … ale vždy som bol presvedčený, že nuda vo vzťahu je začiatkom konca …

Či som spoľahlivý ? Kdeže … sotva existuje niekto, kto dokáže zmeniť z minúty na minútu program, na ktorom sme sa predtým dohodli. Stačí, aby som zbadal nejakú akciu … predstavenie … alebo iné kultúrne či športové podujatia, a akoby vo mne všetko vyplo. Koniec … všetko sa mení, a deň sa odvíja úplne inou cestou a podľa iného scenára, než bolo pôvodne dohodnuté. Svokra hovorí, že sotva má niekto bláznivejší život a partnera, než jej dcéra. A ja jej zase so smiechom oponujem, že existujú aj väčší blázni ako ja, len ich nepoznáme. V každom prípade mám skvelý vzťah a keby som bol praktizujúci veriaci, asi by som denne chodil do svätostánku ďakovať, akých svokrovcov mám … pretože nie je nič horšie, ako mať partnerku a zlý vzťah s jej rodičmi, či naopak. Poznám také prípady a je to večná vojna, nemajúca konca-kraja, a obvykle to dobre nekončí.

Nemám tušenia, po čom ženy túžia … čo žena, to iné predstavy. Skúšať to skúmať, to je presne to isté, ako skákať s lanom, namočeným do benzínu, z mosta a veriť, že hoci ho niekto zapálil, všetko dopadne dobre. Možno …  ale o tom rozhoduje náhoda, nie človek. Nikto nevie, ani najmenej netuší, čo a kto ho v živote stretne. O kamošovi sa kedysi hovorievalo – ten dostane každú, na ktorú sa pozrie. Svojím spôsobom to aj bola pravda, ale draho zaplatená – trikrát rozvedený a dnes je sám. Pritom prvý dojem mohol vyzerať — všetko je tak, ako má byť … ideálny a vzdelaný partner, zabezpečený … ale nakoniec to bolo málo. Veľmi málo, aby mal deti … ešte menej, aby dokázal vytvoriť šťastnú a fungujúcu rodinu. Čo iní pokladali za šťastie, on dnes vidí ako prekliatie.

Veď nechcem od neho tak veľa … mohol by občas upratať, ísť so mnou do spoločnosti, učiť sa s deťmi, nakúpiť alebo navariť …

Áno, poznám aj takých chlapov. Poznám takých, ktorí dokážu splniť všetky tieto požiadavky, len jedno pri nich nejde do hlavy. Manželky by mali byť priam nadšené, aký poklad doma majú, ale realitou je, že ich chlapi sú – paroháči. Kde je teda problém ? Však všetko plnia, nie ? Navonok áno, ale v skutočnosti vlastne neplnia nič. Nič, pretože ich manželky žijú vo fádnych vzťahoch, plných stereotypu a nudy … ako mi raz kamarátka povedala. A tak má skvelého manžela a … dvoch milencov. Manžela má na život a milencov ? Na zábavu. Šťastné manželstvo ? Neviem … akosi si šťastie predstavujem inak …

Život nie je períčko, hovorí klasik. Asi nie, všetko dobré býva vykúpené niečím, čo sa nemusí páčiť, alebo dokonca prekáža. Možno to má niekto ľahké, či už pre spoločenské postavenie, vzhľad alebo majetok … otázkou ostáva, aké základy má vzťah, založený na pominuteľnom … vzhľad sa vekom mení a nie vždy k lepšiemu (čo býva napríklad pri ženách doslova pravidlo, tzv.škraty z mladosti sú dnes nádhernými ženami v najlepších rokoch, a niekdajšie krásky … dajte pokoj, radšej mávnem rukou). Majetok sa dá ľahko stratiť a spoločenské postavenie ? Často rastie a padá – s majetkom. Všetko pominuteľné a teda aj bezvýznamné …

Láska ? Kamarát je osemnásť rokov ženatý. Pred niekoľkými mesiacmi odšoféroval bezmála dvadsať hodín v kuse, pretože mu manželka volala, že sa necíti dobre. Nechal všetko tak, prišiel o takmer istý a veľmi lukratívny obchod. Prečo ? Žena jeho života potrebovala pomoc … a tomu hovorím – LÁSKA. Presne tomu hovorím úprimnosť, zodpovednosť a spoľahlivosť. Nepovedal ani slovo výčitky, a to ani napriek tomu, že sa nakoniec zdanlivo nesmierne vážny problém ukázal – ako malichernosť. Podstatné bolo, že išlo o jeho ženu a pre neho neexistovalo nič dôležitejšie … v dnešnej dobe, priam pretekajúcej vyzdvihovaním postavenia, majetku … priam zázrak.

Takže … baby, čo vlastne chcete ? Neviem … ale viem určite, čo by som nechcel ja … pozlátko … vonkajší lesk bez vnútorného ohňa, bez pocitu istoty – niekde a niekto vždy a všade myslí najprv na mňa … potom dlho a dlho nie je nič …a potom možno … Iste, neraz by určite žena toho svojho popletu najradšej niekam poriadne nakopla, ale skúsme si priznať – na čo budeme v starobe spomínať, ak nie na rôzne bláznivosti ? Dokonalý chlap alebo dokonalá žena ? Dámy … ani za všetky poklady sveta, však by sme sa uhrýzli nudou …