Založ si blog

Kde sa vytratila ľudskosť ?

Každý deň večer si hovorím, zajtra bude lepšie … každé ráno sa zobudím a zisťujem, že – lepšie nie je. Ba naopak, aj to málo, na čo som ešte v dnešnej spoločnosti pociťoval hrdosť, sa vytráca. Miznú aj tie posledné zbytky spolupatričnosti, ľudskosti a porozumenia, ktoré boli počas môjho detstva úplne bežným javom … dnes je všetko, vrátane tragických ľudských osudov, použiteľné v mene dosiahnutia nejakého cieľa. Cítime sa v tejto spoločnosti dobre ?

Ľudská ľahostajnosť začína deformovať život spoločnosti. Ľudia začínajú preberať absurdné a nášmu, slovenskému národu neprináležiace postoje, a správajú sa nehodne svojim koreňom, dejinám a kultúre. Akoby sme zabudli, čím sme. Akoby nám vyhovovalo, že môžeme zabudnúť – čím sme. Prečo ? Naozaj sú rôzne pochybné hodnoty, ako majetok, postavenie dôležitejšie, než to, čo nás robí ľuďmi ? Naozaj veríme, že ak máme peniaze, honosné domy, autá, oblečenie, pár dovoleniek ročne – sme lepší ľudia ? Nie, nie sme. Len by sme chceli byť, ale máme k tomu ďaleko.

Nesúďme, aby sme neboli súdení. Nemusíme, často sa súdime sami. Sami si nastavujeme zrkadlo, ako to s nami naozaj je, len niekedy možno nemáme odvahu, aby sme sa na ten obraz pozreli. A niekedy si zámerne vytvárame obraz, ktorý nie je pravdivý, a má len poslúžiť uchlácholeniu niečoho, čo nás kdesi hlboko vnútri, priam nedostižne – škriabe, či dokonca hryzie. Svedomie ? U každého inak, a u každého niečo iné.

Nedávno som vošiel do kostola … nie, kvôli pravidelnej kázni to rozhodne nebolo, skôr zo zvedavosti. V nejednom pôvodnom svätostánku sa nájde to, čo v mnohých moderných už nebýva – zaujímavá architektúra, pôvodná výzdoba … a zvláštna atmosféra, ktorá niečím fascinuje. Niečím, čo sotva dokážem pomenovať, ale vždy to vo mne vyvolá určitý pocit pokoja.

Poobzeral som kostol do posledného detailu, a nakoniec vyšiel opäť na ulicu, pretože sa blížila bohoslužba, a tam už akosi nepatrím. Nie som, vlastne som ani nikdy nebol, ochotný sa zúčastňovať niečoho, o čom nie som vnútorne presvedčený, hoci neraz sa mi to vrátilo v podobe istých – protivenstiev. Od ľudí, ktorí podľa istých činností hodnotili, kto je človek, a kto zase nie … ale, ako som stál na ulici, a okolo mňa prechádzali ľudia, zhromažďujúci sa na bohoslužbu, pri pohľade na niektorých mi vírili v hlave rôzne myšlienky … tento sa nedávno natlačil okolo dôchodcu do pokladne, že sa ponáhľa a ujko má predsa čas … táto chodí po ulici, nazerá do každého domu, bytu, dvora a potom vysiela vlastnú formu spravodajstva po celom meste …. tento chodí po mestských cestách, akoby mu patrilo celé mesto, hlava-nehlava predbieha a už nejedného vytlačil z cesty … tento zase zhŕňa peniaze, zdiera zamestnancov, kde môže, tam niečo vytrieska, ale vždy len pre seba …. 

Veď ty si ako tá tetka, zahriakol som sám seba v duchu a radšej sa pobral preč. Lenže myšlienka je niekedy ako vrták, nedá pokoja a je čoraz viac neodbytnejšia, kým nedostane to svoje. Premýšľal som, čo asi hľadajú na rôznych udalostiach medzi veriacimi ľudia, ktorých viera v bežnom živote začína a končí pri vlastnom prospechu ? Koľko tej ľudskosti, ktorá sa tak často v rôznych formách spomína na nejednej kázni, o ktorej neskôr tak zasvätene hovoria, majú – sami v sebe ? Alebo ju jednoducho odložia a vyberú podľa toho, kedy a ako sa im hodí ?

Stolárska dielňa, idem za kamarátom. Kedysi som bol jeho klient, ale čas a množstvo stretnutí zmenili aj náš vzťah. A ľaľa-ho, čo nevidím – za jedným stolom pracuje chlap, ktorého som ešte nedávno videl chodiť po ulici s igelitkou, prespávať kde-tu na lavičke …

Nie, nepoznám ho, len z videnia, predsa len bývam v meste pomerne krátko. Sadáme si ku káve, a kamarát spozoruje môj pohľad. Hej, vzal som ho do práce, aj tak potrebujem niekoho na jednoduchšie práce, a vyučení to robiť nechcú, pretože za to nie je toľko peňazí, ako by si predstavovali. A on … veď ho poznám od detstva, pokračuje kamarát. Kedysi mal postavenie, slušné príjmy, ale akosi nezvládol manželstvo, začal piť, opustila ho žena a skončil na ulici. Ale kým mohol a mal, vždy pomohol tým, ktorí nemali. A nakoniec na neho, keď sám potreboval – zabudli.

Áno, ľudia naozaj radi zabúdajú. A najmä na dobré, pretože zlé si obvykle pamätajú dlho. A málokedy si uvedomia, že by sa mohli aspoň trošku podeliť o svoje šťastie, či občas aj poďakovať tým, ktorí im k úspechu pomohli. Doba je však iná, dnes sa ďakujem, alebo slová ospravedlnenia pokladajú skôr za prejav slabosti, než slušnosti a ľudskosti. Dnes každého zaujíma len jeho vlastný honor … lesk v niečom tak pominuteľnom, ako je ľudský život. Veď nie tak dávno sme ako chlapci naháňali loptu po ulici a ajhľa – dnes už pomaly premýšľame nad dôchodkami, a nejeden z nás už opatruje aj vnúčence. Čas proste letí … a nepýta sa.

A možno by sme sa mali zamyslieť, zastaviť a položiť si otázku – na čo chceme spomínať niekde na lavičke a slniečku ? Na časy, keď sme sa naháňali za majetkom a postavením, keď sme sa nevedeli zastaviť ani na chvíľku a aspoň na okamih byť – ľuďmi ? Na časy, keď kde-kto horlivo dvíhal zo zeme dymiacu „zbraň“, aby ju mohol v mene vlastných záujmov použiť proti svojmu protivníkovi a dosiahnuť vlastný cieľ, pričom nehľadel doprava-doľava, len sa rútil za tým, čo ani zďaleka nepripomínalo cieľ života – ČLOVEKA ? Kedy konečne pochopíme, že bez ľudskosti – nie je život ?

Pristavte vlaky pre amerických špiónov

15.03.2022

A ostaneme s torzom politických strán,rovno môžeme zrušiť úrad prezidenta a zrejme aj pribudne hviezdička na americkej zástave Ako oznámili kolaborujúce médiá,NAKA zadržala štyri kusy ruských špiónov.Súdiac podľa vrieskania médií,financovaných z rôznych pochybných (mimovládnych) zdrojov som čakal,že ruských špiónov bude aspoň plný kamión … nebol. Možno by bolo [...]

Čo proamerickí hlupáci nechápu …

14.03.2022

Je to jednoduché,hoci pre nich nepochopiteľné.Nechceme konflikty s kýmkoľvek v mene čohokoľvek … nechceme byť vazalmi,ale partnermi A súčasnosť hodnotíme optikou minulosti,pretože každá udalosť má svoje príčiny. Priklad – karibská kríza bola o amerických obavách z umiestnenia sovietskych rakiet na Kube,čo bolo priamou reakciou na americké rakety v Turecku. A [...]

Dokedy budete trpieť moc v rukách Pinocchia ?

13.03.2022

Komentáre k možnému vývoju konfliktu na Ukrajine vyvolávajú skôr znepokojenie,než dávajú obraz nejakej „reality“.A výkriky slovenskej vládnej verchušky pôsobia ako zúfalý krik pacientov uzatvoreného oddelenia psychiatrie. Možno to vyznie kruto,ale Slovensko už dávno nie je nezávislým štátom a vazalská zmluva s USA bola len zlatým klincom,potvrdzujúcim [...]

SR Bratislava Zochova nehoda pochod obete pamiatka BAX

Dlhoročné väzenie, ale aj státisícové odškodné. To podľa právnika Vačoka čaká vinníka nehody zo Zochovej

05.10.2022 20:38

Vinníkovi nehody podľa trestného právnika Petra Vačoka hrozí aj minimálne niekoľko stotisícové odškodné. Podľa neho sa viac ako sprísnení trestov má hovoriť o finančných následkoch pre podobných vinníkov.

královec kaliningrad

Pripojenie Kaliningradu k Česku? Žarty o anexii zaplavili internet

05.10.2022 18:40

Satirické úvahy podporujúce pripojenie ruskej Kaliningradskej oblasti k Česku vyvolali v posledných dňoch na sociálnych sieťach lavínu vtipov.

zdravotníctvo, nemocnica, lekári

Poslanci schválili zvýšenie platov zdravotníkov. Ako si jednotlivé profesie prilepšia? (+tabuľky)

05.10.2022 17:40, aktualizované: 18:14

Schválenou novelou zákona sa zvyšuje základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka.

nehoda1

Nové zistenia v prípade opitého Dědečka: Pil už počas dňa, cestné pravidlá ignoroval dlhodobo

05.10.2022 17:15

Niekoľko dní po tragédii na bratislavskej zastávke Zochova, kde opitý Dušan Dědeček zrazil a zabil päť študentov, vychádzajú na povrch nové skutočnosti.

cudzinec

Nič nie je horšie,ako vláda zla,zrodeného z nenávisti a zákernosti.Nič nie je horšie,ako zverenie osudu národa do rúk neschopných ľudí s mesiášskym komplexom,ktorí sa spoja aj s Diablom,aby sa pomstili. Ako môže viesť spojenie s mafiou k potrestaniu mafie ?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,407
Celková čítanosť: 8729167x
Priemerná čítanosť článkov: 3627x

Autor blogu