O Slovensku

Ak budem vychádzať z informácií, ktoré prešli médiami, tak sa včera na slovenských protestoch objavilo v uliciach 2,5% oprávnených voličov, ktorí sú nespokojní s tým, v akej situácii sa nachádza dnešná slovenská spoločnosť. Nemôžem to nazvať inak, než katastrofálny neúspech … po dvoch týždňoch nepretržitého vyvolávania nepokoja a nenávisti zo strany opozície, výdatne podporovanej médiami.

Ale na druhej strane si dovolím povedať, že konečne národ precitol, a nenechá so sebou manipulovať tak, ako tomu bolo v 90.rokoch. Medzi pobúrením nad zločinom, a podporou neúspešných darebákov je, vlastne – musí byť – rozdiel. A k tomu, do akého štádia dospela slovenská spoločnosť od roku 1990, sa nedá povedať nič iné, len odkázať všetkým poslancom a funkcionárom politických strán

Mlčte, zbaľte sa a odíďte … pretože včerajšok bol jasným hodnotením práce a poctivosti úmyslov vás všetkých … vypočuli vás, zhodnotili a neuspeli ste.

Sklamanie ? Áno, som sklamaný. Som sklamaný z toho, ako málo ľudí je ochotných prejaviť svoj názor. Som sklamaný z toho, čo som čítal a videl na sociálnych sieťach, pretože v prevažnej miere to nemalo nič spoločného s vyjadrením názoru. Som sklamaný z toho, že sa politickým špičkám naprieč politickým spektrom podarilo zneužiť tragédiu dvoch mladých ľudí na vybíjanie politického kapitálu. Kde ostala ľudskosť ?

Asi by sme ju márne hľadali v parlamente. Tam už dávno neplatia žiadne hodnoty, úplne bežné v slušnej spoločnosti. Tam sa už dávno ohýba právo len podľa toho, ako a komu vyhovuje. Tam už dávno nejde o prospech a blaho slovenského národa, ale to platí v politike bez ohľadu na krajinu a národ, pretože politika národ zaujíma len vtedy, keď potrebuje jeho hlas a peniaze.

Ak si prenesiem výsledok včerajších protestov do možných predčasných volieb, nečaká nás radostné obdobie …

2,5% nespokojných s dnešným Slovenskom, to je naozaj žalostne málo. Aj keď … môžeme to brať aj ako vyjadrenie dôvery tým, ktorí si urobili z brutálneho zločinu politickú agendu … tých, ktorí podobne neuvažovali v prípade iných zločinov, ktoré napríklad v minulom roku doslova šokovali slovenskú verejnosť. Môžeme to brať ako jasnú odpoveď mlčiacej väčšiny, ktorá sa nezúčastnila a len lakonicky odkázala – s nami v žiadnom prípade nerátajte.

Dopracovať sa po štvrťstoročí samostatnosti k tak hlbokej nedôvere … je naozaj alarmujúce. Ale nie prekvapujúce. Najmä nie vtedy, keď som si včera prečítal obsah jedného článku, kde sa objavila upravená agenda liberálov, pojednávajúca výhradne – o záujmoch podnikateľov. Objavila sa opäť stará pesnička o rovnej dani … a iné nezmysly. Nie, rozhodne ma nezaskočilo, že sa ten článok objavil práve včera, pretože pre politika je človek len nástroj, nič viac. Len to potvrdilo moje zhnusenie zo súčasného vývoja na Slovensku, a odpor voči všetkému, čo sa spája s politikou a politikmi.

Slušné Slovensko ? Dnes ilúzia, ale možno raz … keď si nebude môcť robiť politik, čo ho napadne – napríklad v pozícii europoslanca bezočivo kandidovať do NRSR, hoci vie, že mandáty nemôže vykonávať súčasne … keď nebude môcť poslanec beztrestne ohovárať a špiniť iných … keď sa nebude môcť politik držať ministerskej funkcie ako kliešť a dokáže prijať zodpovednosť za svoje chyby … keď nebudú sedieť v parlamente ľudia, ktorí majú morálny profil tak čistý, ako tridsať rokov nečistený komín … keď bude verejný funkcionár slúžiť občanovi a národu … potom možno začnem veriť v Slušné Slovensko …

A na záver … pokiaľ by došlo k predčasným voľbám, kto bude hlasovať za súčasnú parlamentnú garnitúru, slušného Slovenska sa ani omylom – nedočká ….