O Slovensku

… mediálna radosť nad zadržaním M.Kočnera sa môže veľmi rýchlo zakaliť pôsobením zubu času.

A čo vyzerá navonok ako pokrok, môže nakoniec vyšumieť bez akejkoľvek odozvy. Alebo – bez konca, potvrdeného oficiálnym rozhodnutím súdu.

Skúsme sa pozrieť na dianie okolo M.Kočnera (pretože P.Rusko je dnes bezvýznamným pešiakom) triezvym pohľadom. Vec prvá – návrh na uvalenie väzby. Väzba môže byt uvalená pre obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, pokračovania v trestnej činnosti, alebo ovplyvňovania svedkov (necitoval som trestný poriadok, len voľne interpretoval). Prvé dva dôvody sa dajú viac-menej vylúčiť – nech je Kočner kýmkoľvek, nie je naivný, ani hlúpy. Tretí dôvod by mohol teoreticky uspieť v žiadosti o uvalenie väzby, ale stále ešte ostávajú dve možnosti – kaucia, alebo monitorovacie zariadenie. Aj v prípade súčasného súhlasu s návrhom na uvalenie väzby sa dá očakávať krátky život platnosti rozhodnutia, keďže na Slovensku platí nepísané pravidlo – rozsah práv zodpovedá finančným možnostiam účastníkov.

Vec druhá – skutky a čas

Snaha o inkaso zmeniek síce môže byť faktorom, ktorý na dlhší čas vyradí Kočnera z verejného života, ale v ostatných prípadoch bude zohrávať hlavnú úlohu – čas. A ten bude hrať v prospech Kočnera, pretože sa budú rátať lehoty na premlčanie trestnosti skutkov. Ani s falšovaním zmeniek to nebude jednoduché. Dokázať úmysel, navyše pri skutku, ktorý sa mohol odohrať pred dlhými rokmi, bude skoro nemožné. Teoreticky by mohol byť korunným svedkom P.Rusko, ale situácia sa zatiaľ javí tak, že jedinou šancou niekdajšieho mediálneho magnáta je duet spoločnej pesničky s M.Kočnerom. A viera, že advokáti M.Kočnera rozdupú obvinenia na márne kúsky.

Nie som jasnovidec, ale skúsim predpovedať. Obhajcovia budú veci riešiť dvoma spôsobmi – v niektorých budú namietať procesné chyby, uplynutie premlčacej doby (v tomto prípade by museli žalobcovia dokázať, že premlčacia doba uplynula úmyselným konaním obvinených, a to sa naozaj nedá predpokladať – a sotva dokázať), a v najhorúcejšej kauze budú stavať na dokonalom súzvuku výpovedí M.Kočnera a P.Ruska.

Záver ? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa stroj spravodlivosti konečne rozbehol. No podrobnejší pohľad skôr vyvoláva obavu, že všetko je len fraška, pri ktorej sa spravodlivosť plaví na Titaniku.