O Slovensku

Prvá správa pred rozhodovaním o väzbe pre M.Kočnera a P.Ruska obsahovala aj informáciu, že v prípade dokázania viny hrozí obvineným trest v trvaní 12-20 rokov.

V spojení s názorom prokurátora, že môže dôjsť k mareniu konania, či pokračovaniu v trestnej činnosti, by to mali byť dostatočné dôvody na uvalenie väzby, obzvlášť v krajine, kde je úplne bežnou praktikou uvalenie väzby aj za malicherné porušenia zákona, kde je výška hroziaceho trestu len zlomkom toho, čo hrozí Kočnerovi a Ruskovi.

Sme však na Slovensku a môj pesimizmus, vyjadrený v jednom z predošlých článkov poukázaním na fakt, že neraz sa rozsah práv obvinených odvíja od ich možností, ukázal ako oprávnený. Tým skôr, ako vyzerala podstata obvinení a aké sú reálne šance – nielen na ich podloženie dôkazmi, ale aj ukončenie právoplatným verdiktom súdu – vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania samotných skutkov.

Je nepochybné, že po tomto rozhodnutí budú médiá útočiť na sudcu a spochybňovať jeho rozhodnutie. Mali by sme však vidieť veci objektívne.

V prvom rade treba rešpektovať fakt, že súd rozhodoval o osobách, ktoré doteraz neboli trestané. Po druhé, nevyhýbali sa úkonom v trestnom konaní. Po tretie, súd musel brať do úvahy aj dobu, ktorá uplynula od skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Po štvrté, súd musel brať do úvahy aj możnú prekážku v konaní, ktorou môže byť uplynutie premlčacej doby.

A čo hovorilo v prospech návrhu na vzatie do väzby ? Vlastne nič. Snaha o inkaso zmeniek nemôže byť protizákonná, kým sa nepreukáže protizákonnosť ich vzniku. Kým sa tak nestane, nedá sa pokladať za marenie konania ani to, že zmenky stiahol M.Kočner zo súdu. Môže to pôsobiť čudne, účelovo … ale nič viac.

Čo sa teda stalo ? Vlastne len očakávané – žiadosť prokuratúry stála na vode a výsledok tomu zodpovedal. Môžeme mať pochybnosti, môžeme byť nespokojní, a to je tak asi všetko. V podstate ostáva len jediná výhrada, a tá súvisí s tým, čo zaznelo inde – kvalita obhajoby a konečný výsledok rôznych konaní zodpovedajú možnostiam účastníkov. Ale to je už o niečom inom – napríklad nesprávne nastavenom systéme, ktorý na jednej strane zaručuje všetkým rovnosť pred zákonom, ale nedokáže eliminovať následky rôznych rozdielov v spoločnosti. S tým však nemajú M.Kočner alebo P.Rusko nič spoločné.