O Slovensku

Mediálne pobúrenie nad možnou návštevou Krymu niektorými poslancami NR SR odhaľuje oveľa viac, ako by zainteresovaní chceli. Odhaľuje ich strach z pravdy.

Je smutné, ak sa politický komentátor dokáže pri téme Krymu motať len okolo dvoch slov – ukrajinské zákony. Krym už Ukrajine nepatrí, nechcel k nej patriť už od roku 1992, a preto je bezpredmetné hovoriť o ukrajinských zákonoch. Na Kryme – neplatia. Kto tvrdí opak, mal by byť pobúrený precedensom Kosova, ktorého priamym následkom je súčasný status Krymu.

Ak už niekto kričí o ukrajinských zákonoch, mal volať po ich rešpektovaní v čase prevratu a zvrhnutia V.Janukovyča, kde bolo priznané porušenie ukrajinskej ústavy. Mal volať po platnosti zákonov v prípade krvavého Majdanu, vraždenia v Odese, pochodov banderovcov v Kyjeve … mal volať po náhrade škôd, ktoré boli spôsobené Slovensku v čase plynovej krízy, keď Kyjev nehanebne kradol z toho, čo patrilo iným. Nikdy sa tento problém neriešil, zamietol sa jednoducho pod koberec, hoci boli priamo poškodení všetci občania Slovenska. Komu slúžila vtedy vláda a médiá ?

Kto nesúhlasí s americkou politikou konfrontácie a vydierania, je rusofil. Taký je dnešný trend. Baviť sa o politike únie je zbytočné, čoraz viac sa ukazuje, že je len lacnou prostitútkou Bieleho domu.

Realita nepustí – starý kontinent je doslova posiaty vojenskými základňami. Nepatria však Rusku, ale USA. A žijeme v novej studenej vojne, máme spoločnú hranicu so štátom, zmietaným v občianskom konflikte, ktorý nevyvolalo Rusko, ale dokonale z neho ťaží. Hoci o tom médiá mlčia, na Ukrajine pribúda čoraz viac tých, ktorí sú proti spôsobu vládnutia Kyjeva, a mnohí dokonca clivo spomínajú na časy ZSSR. Prečo ? Na to sa treba opýtať oligarchu Porošenka, vládnuceho s podporou súkromnej armády a pohrobkov S.Banderu.

Ešte nikto v dejinách neuspel s vydieraním vlastného národa. Nežijeme v dobe obecného bubeníka a slov “Na známosť sa dáva”, dnes má každý prístup k informáciám a pokiaľ ich dokáže spojiť, rýchlo prehliadne mediálny balast a odhalí podstatu. Márna snaha, ak niekto označuje neoficiálne zdroje za konšpiratívne, alebo niekto duševne vyšinutý dokonca tvorí akési indexy nevhodného obsahu – dnes sa ľudia pýtajú, hľadajú a snažia sa myslieť. A obvykle odpovede nájdu.

Ak by dnes politik zakričal “Chceme okradnúť Rusko o nerastné bohatstvo” narobil by svojimi slovami oveľa menej škody, ako volaním po demokracii, ktorej pravidlá si prispôsobuje podľa potreby.

Náhodne som si pozrel produkciu tých, ktorí obvykle končia s nálepkou rusofil alebo ficovec. Čo majú spoločné ? V nejednom prípade neriešili politiku Ruska ani politiku R.Fica, ba dokonca ju ani nepodporovali. Ale dovolili si kritizovať tých, ktorí by chceli byť dokonalým obrazom morálky spoločnosti, alebo dokonca poukázali na ich vlastné prešľapy. A dostali spomínané nálepky. Prečo ? Pretože spoločnosti alebo skôr niektorým vrstvám nejde o pravdu, spravodlivosť či iné hodnoty. Kritizujú, pretože na ich vysnenom mieste sedia iní, ale sami by v konaní iní – neboli.

A tak si mnohí pravdu vyrábajú. A robia to už tak dlho, že sa tej skutočnej pravdy boja a snažia sa jej odhaleniu za každú cenu zabrániť. Akýmkoľvek spôsobom … aj tak, že snahu o poznanie pravdy vydávajú za protizákonný čin.