O Slovensku

Čo máš proti migrantom, ozval sa jeden aktivista. Nič … uškrnul som sa. Nič okrem toho, že nevieme alebo nechceme pomôcť vlastným ľuďom, a máme pomáhať cudzím ? Prečo ?

Ako sa asi má cítiť opatrovateľ autistu, ktorému bola priznaná dávka v hmotnej núdzi len preto, že bol taký sprostý a nevedel oznámiť úradom, že je autista ? A tak dostáva necelých šesťdesiatdva eur mesačne, pretože na viac nárok nemá. Alebo skôr nemá odpracované roky. Nikoho nezaujíma, že za všetko je vlastne zodpovedný “debil” s diplomom z medicíny, ktorý si desiatky rokov nevšimol duševnú chorobu.

Ale je to náš človek, aj keď autista. Aký by asi mohol mať pocit, že on je dostatočne vhodný na trápnu dávku v hmotnej núdzi, ale zdraví ľudia na úteku pred zlom, ktoré má konkrétnych vinníkov, budú dostávať stovky či tisíce eur, pretože – humanizmus ? Kde je ten humanizmus vo vzťahu k nemu – autistovi ? Má smolu, pretože cez neho sa nedá vybudovať potrebný honor, je domáci …

A nech to nemá také ľahké, tak “ľudomilovia” volajúci po pomoci migrantom, to primerane osladia aj opatrovateľom autistu. Príspevok na opateru áno, ale pozor – nesmiete zarobiť viac ako (jedenapolnásobok ?) minimálnej mzdy, pretože potom Vám príspevok vezmeme, to ste už predsa bohatí ?!

U jedného sú prekážkou centy … u druhého sa môžu priehrštím rozdávať milióny, však koho zaujíma, že okradol malých a chudobných, ale jeho treba zachrániť … a tak máme napríklad rekonštruovanú búdu za cenu štyroch nových arén v Lotyšsku, ale koho by to trápilo … hľadať vinníka, že treba ďalšie milióny – na opravu starej búdy ?

Žijete s človekom, do ktorého sveta nepatríte … môžete byť len sprievodcovia jeho životom, pomocníci, môžete prejavovať city, ale nemôžete čakať nič … okrem polien pod nohy, ktorè Vám hádžu pod nohy presne tí ľudia, ktorí Vám nadávajú do asociálov, že nechcete prispievať na cudzích, keď štát nemá na vlastných.

A čo keby sme ho poslali do kúpeľov ? Prečo nie, prejavíte nadšenie … a rýchlo vás prejde s doručením rozhodnutia.

Do kúpeľov áno, ale váš autista je zaradený do skupiny, kde si okrem zdravotnej starostlivosti musí všetko zaplatiť sám … človek s dávkou v hmotnej núdzi necelých šesťdesiatdva eur mesačne si má zaplatiť za trojtýždňový pobyt sumu, ktorá predstavuje jeho polročný príjem ! Kde je doprava na liečenie a späť, kde je nejaké vreckové, či náklady na vybavenie ?

Pokiaľ sú na Slovensku ľudia, žijúci v podobne “láskyplnej” náruči štátu, dajte sa s vašimi migrantmi – vypchať ! Chcete ich ? Nech žijú na vaše trovy, z vášho vrecka.