O Slovensku

Denne sa objaví článok, pripomínajúci dobu dávno minulú. Prečo ?

Mladí o nej nevedia skoro nić, starší spomenú neraz s nostalgiou a jej bývalí otroci dnes hrdlačia v rovnakých funkciách s iným menom pre nových pánov. A budú hrdlačiť, kým budú dýchať a pre kohokoľvek, kto zaplatí … tak ?

Strašné … rozčuľuje sa sused ráno, ešte nie je ani šesť hodín. Každý druhý deň ho odváža sanitka do nemocnice. Nepýtam sa na dôvody, ale súdiac podľa jeho výzoru, nie je na tom dobre. Skoro ráno vstane, potom sa bezmála dve hodiny trmáca v sanitke (až päťdesiattri kilometrov), nasledujú lekárske úkony a domov prichádza celý zničený okolo tretej či štvrtej poobede, ak má šťastie – občas aj pred druhou. Raz sa preriekol, že u lekára strávi sotva hodinu.

Neviem, prečo je taký smutný. Však má obchody plné tovaru, banánov, mandarínok, môže cestovať, kde ho len napadne … čo na tom, že nemá na to peniaze a zdravie, nie ? Vari konečne pochopil, o čom je život, keď sa dnes sťažuje ?

Kedysi nadával na všetko, čo páchlo socializmom. Možno aj preto, že sám “voňal” rôznymi funkciami v onej ére, a chcel ukázať, že on nič – on muzikant. Čas dobehne každého … niekoho aj jeho minulosť.

A mnohým ostáva len jediné – denne nadávať na dobu minulú, aby nemuseli vidieť smutnú realitu dneška. Niektorí si za kolektívne výkriky nechajú aj platiť … však peniaze nesmrdia, nie ?

Alebo majú strach … z poznania, že len blázon páli všetky mosty za sebou ?