O Slovensku

Cestovať nočným Slovenskom je naozaj zážitok.Hlavne vtedy,ak sa chcete niekde najesť …

Stručne povedané, ak musíte nocou na cesty, nezabudnite si vziať nejaké zásoby. Môže sa Vám stať, ak pribalené zásob opomeniete, že ostanete hladní alebo odkázaní na predražené, treťotriedne “bagety” z čerpacích staníc. Slovo “bagety” som dal do úvodzoviek zámerne, pretože v nejednom prípade sa jedná o klasický veľký rožok v nelákavom obale, často mľandravý. Alebo jedným slovom – humus.

Napríklad Slovnaft pri Ivachnovej. Čerpačka je otvorená non-stop, ale v reštaurácií sme mali smolu už po siedmej večer. Už nevaria, len upratujú. V smere na Prešov sme už nenašli otvorené nič, kde by nám ponúkli teplé jedlo. Pravdou je, že sme nemohli zastať na čerpačke OMV neďaleko Liptovského Hrádku, a nestáli sme ani na čerpadle SHELL pred vjazdom do Prešova. V každom prípade, kde sme zastali, tam sme mali smolu. Zatvorené alebo už nevaria.

Spiatočná cesta nás viedla z Prešova cez Košice na Zvolen. Ilúzie sme si nerobili, a nemýlili sme sa.

Aj blikajúca nádej, že snáď bude otvorená legenda slovenských ciest, teda Motorest Halier, veľmi rýchlo zhasla. Všetko vysvietené, záplava kamiónov … a nič. Nakoniec sme videli otvorené na čerpačke tesne pred Zvolenom, a zdalo sa, že aj reštaurácia, no už sme nezastavovali, keďže domov sme mali na dohodenie kameňom.

Počas bezmála desaťhodinovej cesty sme nenašli ani jedno-jediné miesto, kde by sa dalo naozaj slušne najesť. Iste, niekto povie, mali ste zájsť hlbšie do niektorého mesta pri diaľnici a určite by sa niečo našlo. Áno, našlo – o tom nepochybujem. Ale vychádzajme z reálnej potreby turistu, jeho znalostí alebo potrieb cestovateľa na nečakanej pracovnej ceste, kde má určený časový plán a cieľ. Neznalý turista aj napriek technickej pokročilosti doby sa nepôjde večerom alebo nocou túlať po neznámych mestách, a časovo obmedzený cestovateľ bude na tom úplne rovnako.

Iste, obchod a zisk nepustia. Mľandravý rožok za tri eurá s akousi náplňou je predsa len lepší kšeft pre podnikateľa, ako platenie kuchárov, obsluhy, rôzne príplatky za nočné smeny a podobne. Len sa potom nedivme, prečo je v susednom Poľsku čoraz viac turistov a u nás – čoraz menej. A to už radšej nespomeniem slovenský Klondike – Tatry. Tam je nízka kvalita služieb a premrštené ceny v kategórii lokálneho športu č.1.