O Slovensku

Sudca, prezident, predseda parlamentu … alebo prokurátor, policajt, poslanec, lekár … či novinár. So všetkým sa spája nejaký symbol, či už silnejší alebo slabší. Všetky však majú niečo spoločné – aj najmenšia škvrnka môže na ich štíte žiariť ako neodstrániteľná pohana toho, čo symbolizujú.

Prezident Kiska pokladá vystúpenie sudcu, rozhodujúceho v kauze pozemku, za motivované nenávisťou. Ktovie, nikomu nevidime do mysle. Ale správanie Kisku v posledných dňoch a mesiacoch poukazuje na mnohé, o.i. aj na účelové konanie v súvislosti s jeho politickou budúcnosťou, pretože už dávno sa nesnaží zachovať ani ten základ formálnosti, ktorá sa spája s prezidentským úradom. A pokiaľ už chceme použiť slovo nenávisť, viac sedí k tomu, čo prevádza A.Kiska vo vzťahu k expremiérovi R.Ficovi. Akoby čoraz viac chápal, že jeho krátka epizóda ústavného činiteľa a niekoho v očiach občana sa neodvratne chýli ku koncu. Žiadna strata pre Slovensko, počas funkčného obdobia dokázal prekonať svojich predchodcov v každom ohľade, najmä negatívnom. Navyše, aj zmienka o daniach za pozemok vo Veľkom Slavkove poukazuje na jeho “veľmi zvláštne” videnie daňovej povinnosti, ktoré by bežnému občanovi určite neprešlo …

Sudca Radačovský ? Vzhľadom na vek a skúsenosti, ktoré s výkonom funkcie sudcu má, by tiež mal zvážiť odchod z funkcie. Svojím vystúpením po vynesení rozhodnutia v pozemkovej kauze spochybnil legitímnosť verdiktu a dal do rúk neúspešnej strany v spore argument v prípadnom odvolacom konaní. V tomto prípade je akýkoľvek disciplinárny postih bezpredmetný. Nikto nepoznáme dôvody, ktoré ho viedli ku včerajším vyjadreniam na adresu prezidenta, ale nech by sa čokoľvek počas súdneho konania dozvedel, mal zachovať postoj, zodpovedajúci dôležitosti sudcovského stavu.

Sú tu však aj iní, ktorí by mali konečne prejaviť sebakritiku a vyvodiť dôsledky …

A zďaleka sa nejedná len o politikov. Je nanajvýš poburujúce, ak sa média venujú výroku sudcu, ale nevenujú podstate sporu – a tou bola pochybná zmena vlastníka pozemku vo Veľkom Slavkove. Kto pozná tatranské pomery, nemôže uveriť argumentácii prezidenta, že mu nebolo nič podozrivé na kúpe lukratívneho pozemku v cene, ktorá nezodpovedá miestnej realite v danom čase. Absurdnej cene … a média túto otázku, ktorá je vlastne podstatou kauzy – ignorovali.

Alebo predstavitelia opozičných strán, doslova odignorovali včerajšie rozhodnutie, hoci pri iných príležitostiach im stačia podozrenia, aby organizovali tlačové besedy, obviňovali a žiadali odstúpenie. Prečo ? Vari už nejde o slušné Slovensko ? Vari už nejde o to, aby štát riadili a reprezentovali slušní ľudia, rešpektujúci zákon ?

Včerajšie mlčanie volajúcich po slušnosti, zákonnosti a poriadku na Slovensku je doslova – ohlušujúce …

Nikoho netrápi pozadie tejto kauzy – pochybná predajná cena pozemku, čudný spôsob prevodu vlastníctva, klamstvá, forma zdanenia, a iné ? Naozaj nikomu nevadí, že niekto verejne prehlasuje – na kúpe pozemku za bezvýznamnú sumu (ktorá by v roku 1999 nestačila ani na kúpu ojazdenej škodovky v podpriemernom stave) mi nebolo nič podozrivé a konal som v dobrej viere ??? Nikomu nevadí, že v tomto prípade si nič neoveroval a jednoducho veril, hoci vo svojej bežnej obchodnej činnosti si dôsledne overoval všetko ?

Otázka – ak je darebáctvom susedstvo s darebákom, alebo prenájom nehnuteľnosti od darebáka, ako sa nazýva obchod za darebáckych (hoci výhodných) podmienok ? Nie je to tiež – darebáctvo ?

Prečo teda mlčia ľudia, ktorí tak veľmi volajú po právnom štáte a denne vykrikujú o zlodejinách ? Prečo mlčia ľudia, ktorí pred pár dňami posielali verejne expremiéra do basy ? Nevadí ?

Alebo naozaj veria, že jedného krásneho dňa sedel úspešný podnikateľ v kancelárii, keď niekto zaklopal a opýtal sa – nechceš hektárový pozemok za šesťdesiattisíc korún ? A on div neodpadol od radosti, vykašľal sa na všetky svoje zásady a hurá – vysolil peniaze na drevo, však je to superkšeft, ktorý treba okamžite realizovať, nie ? Zlá správa pre všetkých, ktorí podobnej rozprávke veria. Kto niekedy nakupoval v spoločnostiach A.Kisku, vie veľmi dobre, ako dôsledne si zaisťovali obchodné prípady. A to aj v prípade oveľa menších súm.

Kde je teda pravda ? Je aj A.Kiska obeťou podvodu pri spomínanom pozemku ?

Môže byť obeťou, napokon ani “zaujatý” sudca to nevylúčil. Ale v tom prípade sa obchod asi odohral inak, ako sa oficiálne tvrdí. Sotva bola kúpna cena taká, ako sa oficiálne uvádza. Neverím, za také drobné by určite nešiel do sporu s vlastníkom, ktorý má dostatočné dôkazy pre svoje tvrdenia.

Skôr si myslím, že medzi kúpnou cenou na zmluve a skutočne zaplatenou cenou bude priepastný rozdiel. Nebolo by to nič neobvyklé, už za čias socializmu sa podobné veci robili, aby dostal štát – čo najmenej. A rovnako dobre vieme, že roky ťažili rôzni špekulanti z cieleného vyhľadávania pozemkov, kde by predali – to, čo im nehovorilo – pane. A pre svoje nekalé praktiky cielene vyhľadávali zámožných klientov, ktorí boli schopní investovať, priveľa sa nepýtali a mali potrebné sumy k dispozícii.

Z čoho vychádzam ? Drobností, ktoré mnohí prehliadnu … a preto trochu odbočím od témy …

V istej dobe som hľadal dom alebo byt na kúpu. A v rovnakom čase sa hojne vyskytovali inzeráty, ktoré sľubovali vybavenie všetkých formalít, ale vylučovali kúpu na úver alebo hypotéku. Dostal som sa pri tej príležitosti do jednania, ktoré bolo už tesne pred podpisom kúpnej zmluvy, ale nakoniec k tomu nedošlo. Vtedy ešte nebola k dispozícii online verzia katastra a všetko sa muselo preverovať osobne. A keď som si chcel preveriť, či predložené dokumenty zodpovedajú skutočnosti aj na katastri, zrazu začali problémy. Oficiálne nebol žiadny problém, dohodli sme aj spoločný termín návštevy katastra, ale opakovane z toho zišlo. Vždy pod inou zámienkou. Poslednou kvapkou do pohára nedôvery bol telefonát (údajného) pracovníka, ktorého požiadali, aby potvrdil serióznosť obchodu. Asi nerátali s tým, že si telefonát preverím – aj bez nich. Ak by som to vtedy neurobil, asi by som ostal bez peňazí aj bez nehnuteľnosti. A možno som mal aj šťastie a narazil na amatérov, nevedno.

Mohol sa podobným spôsobom realizovať aj obchod s pozemkom vo Veľkom Slavkove ? Mohol. Súd predsa konštatoval, že účastníci sa poznali. Predávajúci ponúkol svojmu zámožnému známemu kúpu lukratívneho pozemku v zaujímavej cene, ale určite nebola taká, ako sa oficiálne uvádza. Ponúkol vybavenie formalít, dohodli sa a obchod sa realizoval. Ktosi možno len profitoval zo všeobecne známej pravdy o časovo vyťažených ľuďoch, ktorým sa nechce behať po úradoch a vybavovať, strácať čas, a využil na to aj spoločnú známosť. Kupujúci nemal dôvod pochybovať o poctivosti zámerov svojho známeho, zveril sa mu “do opatery” a zaplatil za pozemok, ktorý v skutočnosti patril niekomu inému. A na dlhé roky ostalo ticho …  a možno by ostalo naveky, keby skutočný majiteľ pozemku, ktorý sa o svoj majetok riadne staral, nezistil – už nie je majiteľ.

A nakoniec by ostala jediným prešľapom – cena na kúpnej zmluve. Detinský spôsob z dávnej doby, ako ušetriť na daniach … len potvrdzujúci skúsenosť, že čím je človek bohatší, tým viac špekuluje … kto mohol vtedy rátať s tým, čo sa neskôr udeje ?

Ostáva už len otázka – ak sa to odohralo tak, ako som vyššie napísal a A.Kiska je naozaj len obeťou nejakého špekulanta, k čomu boli tie rôzne pochybné tvrdenia ? K čomu bolo popieranie známosti s rodinou žalobcu ? K čomu bol zbytočný súdny spor o vlastníctvo pozemku, keď mohli obaja poškodení pri riešení sporu spolupracovať a brať na zodpovednosť skutočného vinníka ?

Skúsme si predstaviť, aký spoločensky kredit by získal A.Kiska, ak by sa hneď na začiatku kauzy pozemku postavil pred mikrofóny a kamery, a vrátil predmetný pozemok jeho zákonnému vlastníkovi s odôvodnením, že radšej utrpí finančnú stratu, než by vlastnil niečo, čo bolo odňaté pôvodnému vlastníkovi bez jeho vedomia a súhlasu … nikto by nešpekuloval nad čudnou cenou pozemku, ani spôsobmi, ako prebehla kúpa, pretože prezident sa zachoval – ako štátnik.

Ako by vtedy vyzerala politická budúcnosť A.Kisku ? Nevedno … ale jeho politickí oponenti by dostali úder, ktorý by len ťažko rozdýchali … štátnik vie, že niekedy bolí menej strata peňazí, ako strata – povesti. A.Kiska však nie je štátnik, je len podnikateľ, ktorý sa (zásluhou) politických pomerov dostal do kresla – prezidenta.