O Slovensku

V civilizovanej krajine … tak začínajú obvykle rečnícke vystúpenia politikov, ktorí nevedia obhájiť svoje tvrdenia … ľudí volajúcich po zákonnosti, ktorí sami pošliapali všetko, čo ešte civilizovane pôsobilo …

Prezumpcia neviny platí v každom prípade, bez ohľadu na postavenie potenciálneho vinníka. Áno, rôzni darebáci v politike sami uznávajú pravidlo, že každý je vinný, pokiaľ nevyvráti ich obvinenia, ktoré si v zlosti z krachu vlastných predstáv vyniesli na svetlo sveta, hoci nie sú potvrdené žiadnym právoplatným rozhodnutím. Pretože pochybnosti môžu byť, ale pravidlá musia platiť.

Morálnym suterénom sú aj vyjadrenia typu, akým sa prezentoval poslanec J.Budaj, ktorý verejne vyhlásil, že NR SR nemôže viesť podvodník. No v jeho prípade sa dá pokojne len mávnuť rukou, už dávno nie je postavou, ktorej slová by boli podopreté primeranou úctou a vážnosťou. A zrejme nie je jediný, ktorý ešte nepochopil, že jeho slnko už dávno zapadlo.

Zásluhou vystúpenia L.Ďuriš-Nicholsonovej sa rozbila na márne kúsky aj posledná ilúzia o profesionalite a odbornosti poslaneckého klubu SaS. Už dávnejšie by sedelo klubu liberálov oveľa presnejšie označenie – klub zúfalcov.

Ich vystúpenia stratili akýkoľvek glanc, čo v nejednom prípade dokazujú aj diskusné príspevky ich prívržencov na rôznych portáloch. Spadli na úroveň krčmových krikľúnov, kde akékoľvek tvrdenia o schopnosti viest štát k prosperite a byť lepšou alternatívou vládnutia ako súčasná koaličná garnitúra, vyznievajú – smiešne. Na Slovensku nestačí poslať do minulosti R.Fica a jeho SMER. Dnes je potrebná výmena celej politickej garnitúry, vrátane tých, ktorí sú najsilnejšou opozičnou stranou, neschopnou nielen vyhrať voľby, ale ani dôstojného vystupovania, zodpovedajúceho pôde parlamentu.

Trápny výkrik, že A.Danka je potrebné odvolať aj tak, pre jeho proruské postoje, už len dokresľuje prázdnotu politickej agendy jeho nositeľov. Každý má právo na svoj politický názor a nikto mu ho nesmie upierať len preto, že s nim nesúhlasí. Európska protiruská agenda nie je o boji za ľudské práva, ale len o servilnom postoji k politike a záujmom USA. Je smiešne, ak niekto opakovane dvíha ruku za pokračovanie v protiruských sankciách pre upieranie (zaručených) práv a slobôd, a pritom sám navrhuje konania, v ktorých má byť záverom – upretie práv a slobôd jednotlivca, ktorého názor mu nevyhovuje. Alebo ho chce zneužiť na dosiahnutie vlastného prospechu. Pretože v dnešnej protiruskej politike ide o všetko možné, ale rozhodne nejde o naplnenie záujmov a potrieb slovenského národa, a už vôbec nie o práva národov, dotknutých ruskou politikou.

Ak to niekto nechápe, základným záujmom Slovenska a slovenského národa je mier a spolupráca v Európe. A to vo vzťahu ku všetkým európskym krajinám bez rozdielu, s rešpektovaním vzájomných odlišností …

Avšak práve v prípade Ruska sa dá hovoriť o dvoch rovinách európskej politiky – počas vládnutia B.Jeľcina sa presadzovala stratégia výkupu a ovládnutia Ruska, ktorá sa v ničom neodlišovala od postupov, uplatnených v ostatných krajinách bývalého východného bloku. Preto bolo svojho času podľa názoru známej česko-americkej politickej prostitútky M.Albrightovej Slovensko čiernou dierou Európy, pretože jeho predstavitelia sa nechceli deliť o lup, získaný pri “budovaní” trhovej ekonomiky. A v ére V.Putina sa stalo podobnou čiernou dierou aj Rusko, pretože ruská oligarchia nestojí o zahraničnú asistenciu pri delení vlastnej krajiny – či už politickom alebo ekonomickom.

Kto pozorne sleduje európsku politiku, vie veľmi dobre, že od rozpadu ZSSR nebola vyvinutá žiadna iniciatíva na serióznu spoluprácu s Ruskom. Snaha európskych krajín sa pohybovala len v dvoch smeroch – ovládnuť alebo izolovať. A napomáhať tomuto druhu politiky je veľmi nebezpečné, pretože je to politika konfliktu, nepokoja a permanentného stresu z možného vývoja v budúcnosti.

Heslo “ak nebude po našom, nebude nijako” nefunguje ani na malom Slovensku, a už vôbec nie vo vzťahu k bohatému Rusku

Dokonalou ilustráciou pokrytectva sú aj výkriky o zasahovaní Ruska do politického vývoja v iných krajinách, vrátane USA, či jeho vojenských aktivitách – napríklad vo vzdušnom priestore. Prakticky neustále sa zasahuje do vnútroštátneho vývoja v Rusku (donedávna najmä pomocou mimovládnych organizácii), čo nikdy a nikomu nevadilo, ba mnohí vykladali Rusku nevôľu k podobným praktikám ako prejav budovania diktatúry. V okamihu, keď začalo Rusko oplácať rovnakou mincou a používa tie isté politické praktiky, zrazu je to nebezpečný jav, ktorý treba všemožne potlačiť. A podobne je to aj so vzdušnými konfliktmi v medzinárodnom priestore. Kým poletovali okolo Ruska rôzne lietadlá krajín NATO, pričom neskryte a dlhodobo monitorovali aj jeho územie, nikomu to nevadilo. Keď to začalo robiť Rusko, ihneď je obvinené z agresívnej politiky, ohrozujúcej svetový mier.

Možno si ľudia ako L.Ďuriš-Nicholsonová, alebo iní myslia, že sa stačí postaviť pred kamery a hocičo zakričať, a národ – uverí. Ak podobnému nezmyslu veria, mali by radšej opustiť svet politiky a skúsiť niečo iné.

Jednotná línia politiky bez akejkoľvek odchýlky je presne to, čo ľudia na Slovensku odkopli v novembri 1989 do minulosti, aj s primitívnou propagandou typu “krajina, kde dnes bolo včera, alebo je zajtra”.Dnes majú ľudia nielen množstvo informácií, ale aj kontaktov, ktoré kedysi nemohli mať, pretože ich obmedzovali vtedajšie možnosti. Je veľký rozdiel, či môžete s niekým komunikovať listom dvakrát do mesiaca, alebo online prostredníctvom videoprenosu, čo bolo kedysi výsadou Kremľa a Bieleho domu. Žijeme inú dobu a máme iné možnosti. Výplach mozgu funguje len tam, kde sú obmedzené možnosti a istá forma izolácie. V dnešnej dobe neplatí ani jedno, ani druhé – aj keď sa už objavujú neskryté snahy o cenzúru internetu.

Primitívne praktiky na získanie moci alebo uplatnenie proeurópskej ideológie už dávno nefungujú. Môžeme sa tváriť, že nevidime dianie v Španielsku, Taliansku, Portugalsku alebo si môžeme maľovať ilúziu, že Orbán je nacionalista najhrubšieho zrna (a možno nim naozaj aj je), ale podstata je v odpovedi na otázku, prečo podobní ľudia uspejú a získajú moc, prečo im národ dôveruje. Prečo má čoraz viac ľudí averziu voči projektu EÚ ?

Možno preto, že mnohí zažili éru, keď sa neustále hovorilo o tom, čo nám naši sovietski priatelia priniesli, ale nikdy sa nehovorilo o tom – čo vzali. Dnes je to presne rovnaké vo vzťahu k EÚ – všade visia propagandistické upozornenia (na tento projekt prispela EÚ), ale nikde sa nehovorí o tom, čo si (EÚ) vzala … alebo čo jej skôr naši domáci (kolaboranti) darovali v našom mene, bez nášho súhlasu.

A na záver – včera sa objavila na jednej stanici relácia, dokonale ilustrujúca úpadok dnešnej doby – glorifikovali v nej statočný boj vojakov c.k.monarchie proti ruským vojskám počas 1.svetovej vojny. Nič zvrhlejšie som už dávno nepočul … ak teda nerátam informácie o pochod na pamiatku S.Banderu v ukrajinských mestách alebo zriaďovanie rôznych pomníkov na pamiatku tohoto zločinca. A s predstaviteľmi režimu, ktorý toleruje oslavovanie zločincov podobného druhu (za hajlovania neonacistov) si potriasajú rukou naši predstavitelia, kritizujúci napr.M.Kotlebu a otvorene po ňom kričiaci, že je fašista ? Ako sa hovorí týmto ľuďom – označenie pokrytec je príliš slušné … ?

Čo teda máme v parlamente – civilizáciu alebo neandertálcov ? Súdiac podľa správania – skôr to druhé …