O Slovensku

… ozvalo sa v zákutí reštaurácie, a všetci sme sa rozosmiali. Podobné výkriky zaznievajú v rôznych obmenách pravidelne a vždy je to skôr forma recesie, poukazujúcej na skutočný obraz politikov v očiach ľudu. Pretože dnes znamená slovo politik – klamár, darebák, zlodej, psychopat, zradca, podvodník … a chýba jedno-jediné slušné slovo, ktoré by odôvodňovalo právo nejakej osoby na plat z verejných zdrojov …

A tak sme sa včera smiali nad dvojicou Vaský, Daňo pri ich naháňačke za novinármi, či už to bola Z.Petková alebo M.Tódová, alebo nám trhalo kútikmi úst pri nejakej akcii v parlamente, kde liberálni poslanci zjavne nezvládali prítomnosť iných, než „svojich“ novinárov, a nedokázali sa ani primerane svojmu postaveniu správať. Áno, videá spomínanej dvojice vykazujú značnú dávku recesie a niet pochýb, že v nejednom prípade skôr oplácajú rôznym postavičkám dobroty, ktorými zahŕňajú iných.

Niekedy však môže byť aj recesia, dokonca vulgárne pôsobiaca – prínosom. Minimálne v tom, že občas odhalí skutočné pozadie niektorých osobností, alebo ľudí, ktorí by tak veľmi chceli tvarovať verejnú mienku, a tak málo schopností na to majú. Iste, mnohé otázky môžu vyznievať vyslovene provokačne, ale nad niektorými slovami sa dá aj zamyslieť. Či napríklad nemá Daňo pravdu, ak poukazuje na dvojtvárnosť žurnalistov, ktorí sú pobúrení nad rôznym šikanovaním svojich kolegov len podľa toho, čo im vyhovuje, ale s kým sa kamarátia. Alebo ako je možné niekomu zakázať prístup do parlamentu … môžeme polemizovať nad tým, či je alebo nie je Daňo novinárom, ale pokiaľ spĺňa základné kritériá, mal by mať rovnaké práva, ako ostatní, nie ? Či sme už v americkom režime, kde existujú čierne listiny novinárov, ktorým sa neumožňuje vstup na rôzne podujatia, do rôznych inštitúcií a dokonca aj na oficiálne akcie Bieleho domu ? Dobre, ale potom nehovorme o demokracii a rovnosti, či rôznych slobodách.

Fico na hrad … slová, nad ktorými sa môžeme dnes pousmiať, ale svojho času to neboli len slová, ba dokonca to mohla byť aj stratégia …

Stratégia, ako vytrhnúť moc z rúk SMER-u, z jeho predsedu urobiť oficiálnu, ale v podstate bezvýznamnú figúru na politickej scéne. Pretože SMER bez Fica neznamená nič. Rovnako, ako kedysi neznamenalo nič HZDS bez Mečiara. No, ale to by sme chceli od niektorých aj čosi také, ako myslenie … a to by mohlo bolieť, nie ?

Áno, dnes môžeme tancovať nad tým, že z Fica je radový poslanec. Ba dokonca sa môže po internete šíriť, kto a na akom hrade by ho chcel, alebo nechcel vidieť. Tancujeme však na vlastnom hrobe, a ani to nevidíme. Pretože jedného „kráľa“ chce nahradiť množstvo králikov, z ktorých sa nechce ani jeden nikomu podriaďovať. Každý z nich chce byť ten najväčší … a pokiaľ si niekto myslí, že pri tej honbe za mocou a úklonmi sa ešte aj zaujímajú o život a potreby národa, musí byť skutočne naivný.

Skúste si predstaviť, ako táto rozhádaná a po moci (alebo pomste) bažiaca banda bude vládnuť. Však si môžeme všetci spomenúť aj na to, ako nevedeli ťahať za jeden koniec povrazu ani vtedy, keď išlo o hlasy voličov. Aj vtedy si navzájom robili podrazy, ohovárali sa, vyťahovali na seba všetko možné, aj keď najčastejšie vo forme krivých obvinení. Modernej politickej praktiky, ktorá je síce trestným činom, ale pánom poslancom štandardne prechádza, keďže sa o ich výroky nikto nezaujíma. Výsledkom je pestrofarebná luza v parlamente, ktorú by nikto nepoznal, ak by platili jednoduché pravidlá, vzťahujúce sa na bežného občana.

Naša budúcnosť je v rukách rozhádaného orchestra, ktorého dnešným dirigentom je politik, nemajúci ani odrobinky práva byť vzorom morálky a slušnosti … a vykvapne len slza zhnusenia, keď bojovníci za slušné Slovensko sa hrdia podporou – neslušných a nemorálnych ľudí, pre ktorých majú hodnotu len čísla na bankovom účte a tituly … či falošné ocenenia …

Tak, tak … skoro som spadol z nôh, ako slintali médiá nad cenou, ktorú udelili „naši priatelia“ v USA bývalému premiérovi M.Dzurindovi. Nebolo to ani k smiechu, ale skôr vážnemu zamysleniu – aké sú ich morálne hodnoty, ak nadšene niekomu tlieskajú po takých kauzách, aké sprevádzali vlády Dzurindu a spol. ? Za všetko stačí spomenúť tunel Branisko, alebo poslednú veľkú kauzu (za formálneho predsedníctva I.Radičovej) súvisiacu s daňovým úradom v Košiciach. Len niekto po krk zapadnutý v morálnom bahne dokáže tlieskať oceneniu, ktorého hodnota je prakticky nulová z hľadiska občana Slovenska.

Fico na hrad … v kráľovstve krivých zrkadiel je úplne jedno, kto bude kráľom. Aj tak bude odetý do špinavého, roztrhaného kabáta, navlečeného tými, ktorých (špinavé) úmysly reprezentuje …