O Slovensku

Ak je naozaj niečim povestná bruselská administratíva, tak množstvo nezmyslov, ktorými zaplavuje členské krajiny.

A tak sa na Slovensko dostáva vec nevídaná – kto chová svinku, aby mal niečo poctivé vo svojom tanieri, bude povinný oznámiť to slúžnemu úradu. Áno – slúžnemu … pretože naši úradníci už dnes nerozhodujú, ale vykonávajú príkazy veľkomožných pánov bruselských. Už im len glejt o modrej krvi chýba …

Hoci, možno by to nebola zlá myšlienka, ak by sa poctivo registrovali – všetky svinky. Napríklad tie dobre vypasené z verejných financií, bahniace si na účet iných. A ak by to niekto navrhol a odsúhlasil, identifikačné číslo by mohli vytetovať na čelo, aby všetci videli, s kým majú tú česť. Pretože niektoré svinky môžu byť naozaj veľmi nebezpečné “svine”.

Zriaďuje sa inkvizičný tribunál, ktorý bude môcť zrušiť to, čo bolo predtým pánom veľkomožným – uznané. A niektorí navrhujú, aby posudzoval aj hriechy desať rokov staré, keď o ňom nikto nechyroval …

Ale prečo nie, hovorím si. Skoro všetci naši veľkomožní páni majú nejaký titul (nie, krčmové nemajú skratky), je medzi nimi záplava fiškáľov, ale sotva otvoria ústa, jeden má pocit, že o nich sa hovorí v jednej svätej knihe – blahoslavení chudobní duchom … aj keď pravda, chudoba ducha im pri plných bachoroch a meštekoch so sladkým cinkotom dukátov nejako nevadí, však ?

Hja, staré zlaté časy, keď si slečny vyberali podľa mozoľov na robotných rukách, už dávno pominuli. Dnes žijeme v dobe pokroku, kto zacinká dukátmi, dostane vstupenku do – roz…. nie, dnes máme piatok a také pravdivé neslušné slová – radšej nie. Čo na tom, že kreposťou niekto prekypuje, keď dá všetko, po čom dušička mladá … neskúsená … piští … nie ?

Nie je nič krajšie, ako šťastný úsmev ženy … len nesmie byť sprevádzaný účtenkou …

A veru, niektoré úsmevy bývajú drahé. Napríklad susedovi ktosi pred rokom zazvonil pri dverách – milá a mladá slečna, ktorá sa nevinne opýtala, či by jej neporadil, kde býva Jan….. (nie, nemôžem prezradiť, však viete dobre, ako sa dnes chránia osobné údaje) … a tak jej ochotne ukázal, kde je ten, ktorého hľadá. Lenže … chyba lávky, slečna asi nemala nejakú dobrú pamäť, odvtedy totiž býva – u suseda. Možno zabudla, kde býva … nie ? Akurát susedovi sa vytráca úsmev z tváre a bubáčiky z konta … asi mu nikto nepovedal, že každý špás niečo stojí. Aj jemu sto… vlasy dupkom.

Aká je najpopulárnejšia skladba v Američanmi okupovanom Kosove ? Fet boys blues … údajne pretečie územím krajiny ročne toľko narkotík, že by sa nim dali zasnežiť naše Tatry … úha, to by si pošmákli naši bojovníci za dekriminalizáciu fetu, nie ? Hoci niektorí vyzerajú aj dnes – ako zhulení. (Možno by pomohlo častejšie prať onucky, nie ?

No nič … idem si ja natrieť svoju svinku …