O Slovensku

… a bolo to tak aj tento rok, počas vianočných sviatkov. Jediným negatívom týchto dní bolo pokrytecké vystúpenie podnikateľa z prezidentského paláca, ktorý perlil slovami s významom, k nemu nehodnými … ale tak to už býva, keď po rôznych hodnotách volajú tí, čo ich vo vzťahu k sebe neuznávajú …

Napriek tomu prebehli sviatky v pokoji, pohode, aj keď s odtieňom smútku, keďže sa na večný odpočinok odobrala legenda slovenského i svetového futbalu – J.Adamec. Nikto však nežijeme večne, no napriek tomu bude v našich mysliach i srdciach žiť naveky.

Možno sú pre mnohých sviatky formou rutiny, spojenej s rôznymi tradíciami, ale vždy prinesú niečo nezabudnuteľné, jedinečné, na čo si spomeniem aj po rokoch. Sám sa vždy teším, keď sa všetci zídeme, hoci počas roka mi často vŕta v hlave, či už by sme si nemali obstarať nejaký minibus. Rozloženie sviatočného stola je komplikované a usadenie niektorých je často rébusom, najmä s pribúdajúcimi rokmi a oblinami na neveľmi želaných miestach. Ale ako sa hovorí – dobrých ľudí sa všade veľa vojde, takže neraz (s údivom) zistíme, že to vždy ide a skončí podľa našich predstáv.

Iste, vždy sa nájde aj niečo, čo sa veľmi nepodarí. Tento rok sme „úspešne“ zvládli dva makovníky s nemletým makom … pri prvom sme sa zahovorili, a zistili chybu až pri ochutnávaní plnky, pri druhom sme síce mak nasypali do mlynčeka, ale nejakou podivnou hrou osudu sa len presypal jeho súkolím, a opäť sme to zistili – pri ochutnávaní plnky. Nič to na tom … kdesi sme vyšpárali, že koláče sa pečú aj s nemletým makom, a na moje počudovanie (pretože zbabraná plnka išla na môj osobný účet), makovníky sa zjedli. (Uvidíme, aké následky to prinesie … či bude aj poradovník na toaletu …)

Kapustnica … nemám ju veľmi v obľube, ale celkom chutila … menej už „chutili“ tri nočné telefonáty, kvôli ktorým sme museli odbehnúť od rodiny, ale dokonalosť je daná len tým, ktorých nikto v živote nevidel …

Sneh nás akosi opustil tesne pred Štedrým dňom, na to sme si už museli počas rokov zvyknúť, jednoducho mu náš región nesvedčí. Horšie to bolo s poľadovicou, ktorá bola v okolí na niektorých cestách prítomná aj napriek predpovediam, takže som si netrúfol navrhnúť, aby sme sa išli niekde pozrieť na polnočnú omšu. Možno to bolo aj dobre, pretože nikto nevie, koho stretne v protismere, alebo na čo narazí … napríklad na stádo sŕn, prechádzajúce cez cestu, ktoré pôsobí síce nádherným dojmom neskrotnosti a jedinečnosti prírody, ale veľmi v podobných podmienkach nepoteší.

Darčeky neriešime, vždy sme spokojní, keď sa stretneme všetci. Platí to najmä v prípade našej babky, ktorá prekročila polovičnú métu na ceste k deviatemu krížiku, a napriek všetkému možnému je stále bodrá a aktívna … niekedy až príliš. Svokra s nami strávila tri dni, keďže aj napriek dôchodku ešte pracuje … neviem, čím som si ju zaslúžil, ale pochybujem, že má niekto tak dobrý vzťah so svokrou, ako ja. Nie, často to nie je idyla a neraz sa pochytíme, no vždy to skončí zmierom a obaja sme radi, keď sa opäť vidíme. Možno je to aj tým, že nie sme vekovo ďaleko od seba, každý máme svoje zvyky … no napriek tomu vždy rozoznáme, čo je naozaj dôležité.

Stromček ? Posledné roky ho máme skromnejší, čo vyplýva hlavne z množstva domácich miláčikov, ktorých zvedavosť je silnejšia, ako stabilita vianočnej ozdoby …

A keď sa vyše šesťkilový kocúr rozhodne preskúmať vianočnú hviezdu na vrcholci stromčeka, sotva to môže dopadnúť dobre. Našťastie, obvykle je pokojný … aj keď sa občas smejeme, čo všetko dokáže … hlavne skonzumovať. Naposledy mu celkom zachutila pálivá saláma, kým sme sa stihli otočiť, už ju ochutnával … aj sme mali obavy, čo asi bude, ale nič zvláštne sa nestalo. Presnejšie … nestalo sa dovtedy, kým sa najmladší mačací benjamínok nerozhodol, že čo neskúsil jeho veľký pobratim, skúsi – sám. No, stromček to prežil, ozdoby tiež … akurát všetko lietalo medzi stolom a podlahou, pretože sa rozhodol preskočiť na stôl a akosi to … neubrzdil … aj by sme sa nazlostili, možno v iný deň, ale práve cez sviatky to vyvolalo búrku smiechu … však sa stávajú aj horšie veci, nie ?

Čo dodať ? Sviatky sa chýlia pomaly ku koncu … prídu všedné dni a potom koniec roka … mnohí si kladú otázku, či ten zhon a stres stojí za to … áno, stojí. Aspoň raz v roku sa patrí uctiť si tých, ktorých máme radi, stráviť s nimi trochu viac času, než počas bežných dní … a hlavne si pripomenúť, čo je skutočnou hodnotou v ľudskom živote – šťastná a spokojná rodina ….