O Slovensku

… vrieskal po dvore tackajúci sa chlap na svojho kumpána, ktorý márne naháňal kvičiace prasiatko. Musel som sa smiať. Nemám rád zabíjačky, ale na ich priebehu sa neraz (doslova) rehocem do popuku. A hovorím si, že ani prasiatko nevie urobiť zo seba takú opicu, ako je schopný dvojnohý tvor, hrdiaci sa titulom – človek.

Neviem, nikdy som nechápal tradíciu, podľa ktorej sa museli chlapi pred zabíjačkou najprv poriadne „posilniť“ akoukoľvek formou trúnku. A potom sa divili, aké to malo následky, pričom často sa zvrhol ich pôvodný zámer na komédiu, pri ktorej sa obvykle bavilo celé okolie. Nehovoriac o konečných následkoch, keď sa často finálne výrobky z domácej produkcie nedali ani konzumovať, pretože popití výrobcovia si poplietli prísady a ich množstvo … a tak sa niekedy zmenila ochutnávka domácej klobásky na adrenalínové dobrodružstvo, končiace súťažou, kto prvý dobehne na toaletu … nehovoriac o fiškusoch, ktorí pri pohľade na slzenie ochutnávačov pálivej „dobroty“ im ešte „dobromyseľne“ podali pohár – studenej vody.

Čo už … život prináša aj komické situácie, nie ?

Menej komické je poznanie, že výbor sa pri posudzovaní kandidáta síce nezhodne a hlasovanie skončí remízou (teda bez schválenia i zamietnutia), ale napriek tomu sa bude o kandidátovi – hlasovať. Veru, politik dokáže zo seba urobiť opicu aj v triezvom stave. Teda, ak neberieme vážne tvrdenie, že niektorí sú spití mocou tak, že ani za triezva nemajú zmysel – pre realitu. A možno si hovoria, ak môže byť Kiska prezident, prečo by nemohol byť Fico – ústavný sudca ? Iste, Slovensko je krajinou, kde sa nemožné stane realitou skôr, než jeden stihne lusknúť prstami. A niektorí občania sú na konečný výsledok dokonca aj hrdí, hoci pri ňom všetko plače – no najmä morálne hodnoty.

Po dvoch rokoch sa ide hlasovať o odňatí mandátu poslancovi Matovičovi. Niežeby mi vadilo, ak by tento predstaviteľ politickej firmy a pravzor hrubej vulgárnosti stratil mandát, ale malo sa o ňom hlasovať vtedy, keď bol jeho prešľap odhalený. Dnes to pôsobí ako účelové konanie zo strany predsedu parlamentu, a to už nemá nič spoločného so zákonnosťou a právnym postupom. Skôr to pôsobí ako pomsta. Pravda, ak by sa malo konať objektívne, nemajú v parlamente miesto ani Matovič, ani Danko – len každý z iných dôvodov.

Aj M.Daňo ide kandidovať na prezidenta … a prečo nie, však má na to právo. Dnes môže kandidovať každý a kdekoľvek, stačí odhodlanie …

Len sa potom nedivme fraškám, na ktoré sa mení porovnanie situácie, keď na obecnom úrade starosta dôležito skúma doklady o vzdelaní uchádzača o pracovnú pozíciu, napríklad sociálneho pracovníka, a ten neskôr zistí, že urobil hlúposť – zbytočne strácal čas so vzdelaním a predkladaním dokladov o jeho dosiahnutí, prípadne praxi, keď na miesto štátneho tajomníka (ergo druhého človeka po ministrovi, a jeho nadriadeného) stačí prefotený doklad z gympľa a prejavenie záujmu o danú oblasť. A samozrejme kamarátstvo s vhodnou osobou … veru, ten uchádzač o miesto na obecnom úrade musí byť pekne sprostý, keď si urobil doktorát a aj tak nepochopil takú jednoduchú vec – pravidlo „ nevadí, že somár, však je to – náš somár „. Iste, napokon každý rozozná híkanie svojho somára aj bez toho, aby mu ukazoval diplom, to je pravda.

Liberáli idú odvolávať predsedu, hrdo oznámil kamoš Jano. Svojho ? Nie, pokrútil hlavou – predsedu parlamentu. Ale ten je národniar, nie ? No hej, ale vraj okopíroval nejakú prácu. Hm, divné … vari je kopírovanie horšie, ako preberanie voľby generálneho prokurátora či výmeny premiérky – s členom mafiánskych zoznamov a osobou, podozrivou zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti ? Ale kde … nie je, však nech si píše každý pred meno, čo len chce. Však na Slovensku máme aj školy, ktoré sa dali absolvovať počas letných prázdnin. Tak v čom je problém ? Asi majú malý plat a nemajú na zrkadlo … aby sa videli. A však už si platy zvý… pardón, len valorizovali a aj tak nemajú ? Nemajú, pretože ešte nikto na svete nevyrobil také zrkadlo, pred ktoré by sa postavilo prasa a v zrkadle by žiarila krásou – princezná. Jááj … tak to sa ešte budú dlho česať len tak … po pamäti. Teda, niektorým by možno stačila aj prachovka, lebo aj vlasy už dali výpoveď … od zúfalstva ? Neviem, nepýtal som sa ich …

No ništ, však aj sranda musí byť, nie ? Len akosi márne čakám, kedy sa budú naši „srandisti“ vyškierať za vlastné … peniaze. Koľkých by asi smiech … prešiel ?

A oné … vraj Ukrajinci nostalgicky spomínajú na Rusov a dnes nenávidia Slovákov. Prečo, pýtam sa kamoša … no vieš, kým tam boli Rusi, bolo všetko lacné, aj keď boli platy malé … stačilo držať hubu a krok. No … a čo s tým máme my dnes ? Ništ … len to, že odkedy sme im pomohli zbaviť sa Rusov a poslali tam Mikloša s Dzurindom, môžu si hovoriť, čo len chcú … ale bachory majú prázdne, a mrznú v bytoch. Vidíš a potom pomáhaj … nikdy nebude nikto spokojný …. hja, nie je dar ako dar …