O Slovensku

Pri sledovaní relácie „Na telo“, vysielanej televíziou Markíza, som sa opäť utvrdil v rozhodnutí, koho podporiť v kandidatúre na post prezidenta a koho naopak – v žiadnom prípade.

Útok na neprítomného oponenta alebo konkurenta je v politike prejavom maštaľnej kultúry, ktorá by nemala patriť ani do bežného života a vzťahov. Pravdou je, že táto forma kultúry vládne na Slovensku od roku 1990, a postupne sa len menia jej formy. Diskusia Mistríka s Čaputovou ma utvrdila, že kandidát SaS na post prezidenta dokonale ilustruje vlastnosti strany, ktorú kedysi spoluzakladal … a naopak kandidátka Progresívneho Slovenska je schopná predniesť na verejnosti aj nepríjemné veci, ktoré jej rozhodne nezvýšia podporu.

Ak by sa malo niečo v spoločnosti oceniť, tak je to úprimnosť. Tancovanie medzi vajciami, ktorého cieľom je vyhovieť každému, je vlastnosťou ľudí, ktorí nemajú jasný pohľad na veci, a jediným cieľom je dosiahnutie naplnenia ich plánu, bez ohľadu na prostriedky. Pripadá mi smiešne, ak sa niekto podieľa na vzniku liberálnej strany, a potom varí guláš liberalizmu s príchuťou nejakej zvláštnej formy konzervativizmu. Tým skôr, že sa počas svojho vystúpenia dokáže znížiť k útoku na neprítomného, alebo napadnutiu diskusného partnera s nejasným pozadím, kde pravdivosť jeho tvrdenia je viac-menej pochybná a sotva by ju vedel preukázať. Nespomínajúc takú „drobnosť“, že svojich kritikov, ktorí len oprávnene poukázali na zákonný prešľap, nakoniec označí za členov internetového podsvetia, pretože nevedia čítať zákon s porozumením – teda privrieť oči nad jeho obchádzaním. Otázkou ostáva, aké morálne a právne povedomie má ktokoľvek s podobným pohľadom na platné zákony.

Iste, našiel som aj u Čaputovej predstavy, s ktorými sa neviem a určite ani nedokážem stotožniť …

Môžem začať myšlienkami o adopcii detí homosexuálnymi pármi a skončiť pri dekriminalizácii marihuany. Našli by sa aj iné výhrady, ale dve spomínané pokladám za najdôležitejšie. Čo rešpektujem, je spôsob, akým odpovedala na položené otázky a nepokúšala sa (na rozdiel od svojho diskusného partnera) vykrúcať. Rovnako sa nepokúšala útočiť na neprítomného kandidáta, ani osočovať svojho prítomného konkurenta, ktorému sa zjavne nepáči vývoj pred prezidentskými voľbami a začína mať (oprávnené ???) obavy z neúspechu.

Prečo sa nezúčastnil diskusie M.Šefčovič, to vie len on sám. Nie je podstatné rozoberať pravdivosť ospravedlnenia, ktoré sa objavilo na začiatku diskusie. Myslím si, že jednou z príčin mohol byť aj predpoklad, akou cestou sa bude diskusia uberať a očakávanie zmeny predvolebnej diskusie na rozoberanie ambícií R.Fica v súvislosti s voľbou sudcov Ústavného súdu, a neúspechom prvej voľby. Nemusel sa ani veľmi mýliť, pretože viera v kombináciu Markíza a nestranný prístup redaktorov by bola skôr prejavom hlbokej naivity. Nech už sú dôvody jeho neúčasti akékoľvek, nič tým nestratil, pokiaľ má na nohe železnú guľu v podobe neukojiteľných ambícií R.Fica. Aj keby hovorili prieskumy, že v prvom kole môže získať aj tridsaťpercentnú podporu, v konečnom výsledku – neuspeje. Všetci sa spoja proti nemu a z tejto formy „cigánskej“ férovky sa dá možno utiecť, ale rozhodne sa nedá – vyhrať.

Diskusia medzi Mistríkom a Čaputovou aj pobavila. Najmä v tej časti, ako sa liberálny kandidát neúprimne odvolával na postoje pápeža Františka. Alebo sa krútil okolo dekriminalizácie marihuany … nuž, ťažko sa argumentuje, keď chce niekto na koni i peškom súčasne ísť …