O Slovensku

Nemôžeme sa diviť, ako dopadol Slovan v KHL. Opakoval sa len tradičný scenár – veľké reči pred sezónou a záplava tvrdých zaúch počas nej … napriek tomu by som nelámal palicu nad Slovanom …

Skôr by to chcelo hlbšie zamyslenie nad pôvodnou myšlienkou účasti Slovana v KHL. A jej základom bola výchova hráčov pre reprezentáciu, získavanie skúseností v tvrdej konkurencii, pretože niet žiadnych pochybností o kvalite ruskej nadnárodnej súťaže. A ak už má v nej miesto slovenský klub, malo by sa to využiť.

Problém prvý – peniaze …

Nedá sa pochybovať o tom, že Slovan nemá peniaze na kvalitných hráčov zo zahraničia. Výsledkom sú absurdné zmluvy s hráčmi, ktorí neprinesú kvalitu a výsledky pre Slovan, a nie sú ani prínosom pre slovenský hokej. Konečne by sa malo vychádzať z reálnych možností …

Problém druhý – kvalita hráčov …

Ak má skončiť mužstvo posledné s legionármi, je lepšie, ak ich miesta obsadia slovenskí hráči. Neverím a nebudem sám, že sa nenájde na slovenských klziskách tridsiatka hráčov, ktorá by nedokázala urobiť lepšie výsledky, ako súčasný káder Slovana.

Hľadajme cestu, ako pomôcť Slovanu a pomôžeme slovenskému hokeju

Slovenská liga sa síce zlepšuje, ale na medzinárodnů konfrontáciu to nestačí. Treba pravidelné stretnutia s špičkovými súpermi, nie druhým sledom typu Nemecka, Švajčiarska, Bieloruska a spol. Navyše, už pomaly nestačíme ani na ten druhý sled.

Vo svete máme tak desať-pätnásť hráčov, s ktorými môžeme rátať za ideálnych okolností. V praxi to znamená, že potrebujeme aspoň pätnásť hráčov, ktorí by tvorili základ reprezentácie a boli doplnení tými, ktorí môžu prísť z NHL, Švédska, Fínska, alebo inej súťaže. Čo s tým ? Ako vyriešiť tento problém ?

A čo tak sa spojiť v mene spoločného úspechu ?

Vybrať zo slovenskej ligy pätnásť-dvadsať najlepších hráčov, vo veku do 25 rokov, s perspektívou do budúcnosti, a vytvoriť tak základ pre Slovan do KHL ? Aj v prípade, že by odohrali len základnú časť KHL, mohlo by to byť pre slovenský hokej obrovským prínosom. A nepochybujem, že aj vystúpenia reprezentácie na svetových šampionátoch by vyzerali úplne inak.

Prečo ? Nie, rozhodne sa nejedná o novú myšlienku. Svojho času sa uplatňoval podobný formát v bývalom ZSSR, kde bola reprezentácia prakticky zhodná s mužstvom CSKA Moskva, a len vhodne doplnená s hráčmi z iných klubov. Výsledkom však bola zohratosť mužstva a úspechy na medzinárodnej scéne. Iste, dnes nemáme 70.-80. roky minulého storočia, no niekde treba začať.

Áno, kluby z domácej súťaže by protestovali. Ale aj tu by sa mohla nájsť cesta, ako ich motivovať, aby uprednostnili spoločný záujem pred vlastným.

Dve spomienky a každá iná … chodieval som kedysi na zápasy jedného mužstva … a hoci prehrávalo jeden za druhým, vždy malo plný štadión a diváci tlieskali … hráči bojovali, akoby hrali o titul majstra sveta, a nevzdávali sa ani vtedy, keď už počet gólov v ich sieti presahoval dvojciferné číslo …

Korunný princ … taká prezývka mi kedysi prischla. Počet druhých miest v rôznych súťažiach sa zasekol na čísle tridsaťsedem … niekde chýbal bod, inde centimeter, alebo sekunda. Bolo mi neraz do plaču … radšej raz vyhrať a nič viac, než niečo také … proste som na viac nemal …

Srdce a dať zo seba to najlepšie … časom som pochopil, že potom žiadny výsledok nie je sklamaním …