O Slovensku

Rozhovor so Z.Čaputovou, zverejnený na portáli denníka SME, len naplno odhalil hrubý amatérizmus redaktorov denníka a zároveň aj pokrytectvo …

Po bezmála dvojtýždňovej kampani na obranu čistého štítu A.Kisku, režírovanej odborníkmi na ekonomiku, ako je napríklad A.Valček, prišla krutá rana v podobe diletantského rozhovoru v réžii Z.Kovačič-Hanzelovej, kde bola zlatým klincom otázka, či by Z.Čaputová v pozícii prezidentky SR udelila milosť A.Kiskovi, ak by bol právoplatne odsúdený v kauzách, ktoré sa dnes prešetrujú. Nič lepšie neilustrovalo hlúposť redakcie SME, ako vyjavený pohľad prezidentskej kandidátky, kde bolo zjavne vidieť, že ju daná otázka zaskočila … aj keď sa snažila promptne reagovať a nedať na sebe najavo neistotu, ktorá ju musela pochytiť pri myšlienke, že by mala niekedy riešiť otázku omilostenia predchodcu, ktorému ešte nedávno vyjadrila sympatie …

Nuž, ak si chcela redakcia alebo redaktorka denníka SME streliť vlastný gól, tak spomínané prevedenie sa zapíše do dejín ako žurnalistický vlastenec storočia. Ak sú totiž neochvejní obhajcovia A.Kisku z redakcie presvedčení o nespornej nevine a politickom procese, vedenom voči ich idolu, nedáva akosi zmysel, prečo špekulujú o možnosti jeho omilostenia. Iste, niektorí tvrdia, že súdna moc je dnes v okovách vládnej moci, alebo skôr vládnej strany SMER-SD, a možno preto myslia na zadné vrátka. Na druhej strane však treba upozorniť, že už nemáme 90.roky, a sotva by si niektorý sudca alebo senát dovolili konštatovať vinu exprezidenta, ak by na to nemali nesporné a nevyvrátiteľné dôkazy. Nehovoriac o tom, že ani nedošlo k obvineniu A.Kisku (hoci to niektorí, vrátane jeho právnika čakajú), a teda ostáva stále veľmi dlhá cesta ku konečnému rozhodnutiu. Cesta, ktorá sa bude rátať na mesiace a možno aj roky.

Ale skúsme načrieť aj z iného súdka … opäť sa vyznamenal svojím výrokom A.Danko … na adresu Z.Čaputovej, ktorú definoval ako neznámu dievčinu, zrazu kandidujúcu na post prezidenta …

Nemôžeme sa však diviť, náš predseda parlamentu je dlhodobo povestný škuľavými výstrelmi, ktorými pravidelne strelí capa, no skoro nikdy netrafí terč. Pri tom závratnom počte výstrelov, ktorými trafil od roku 2016 všetko možné, len nie to, na čo mieril … nechcel by som byť jeho spolubojovníkom počas vojenskej služby, alebo niekde v zákope počas obrany štátu. Neviem prečo, ale stále mám pred očami scénu, ako predseda-kapitán berie do hrsti flintu a veliaci dôstojník pri pohľade naňho kričí „Zachráň sa, kto môžeš …“ … (alebo deň predtým za jeho chrbtom nabíja všetky zásobníky určené kapitánovi – slepými nábojmi).

Fraška proste pokračuje. Niet divu, však neplatia politické strany a ich oligarchovia, ale len daňoví poplatníci. Z cudzieho krv netečie a tak hurá … veselo sa míňa, kandiduje na funkcie, ktoré kandidát nemieni vykonávať … či zriaďujú európske trafiky pre politických vyslúžilcov, o ktorých by na Slovensku už slušný človek ani štrbavú lopatu neoprel.

A nikto si zjavne nevšíma, čo sa naozaj deje. Napríklad v prieskumoch politických strán pomaličky rastie ĽSNS a M.Kotleba. A čo si nikto neuvedomuje, svojho času sa stal banskobystrickým županom práve pre aroganciu tých, ktorí dlhodobo vládli a mali pocit, že niet nad nich. Zdá sa, že neuveriteľný scenár sa môže raz opakovať aj v celoštátnom meradle. Iste, však riešenie pre prípad núdze ukázal (dnes) vystrašený prezident Kiska, ktorý namiesto zamyslenia nad príčinami vzniknutého stavu svojvoľne ignoroval legitímne zvoleného zástupcu voličov … ale ako sa hovorí, ako do lesa volal, tak sa z lesa ozvalo … pretože cirkus v slovenskom rybníku, spôsobený ignorovaním slovenského politika na domácej scéne nie je ničím v porovnaní s tým, že nášho prezidenta prakticky ignorovali v medzinárodnom meradle … ak teda nerátame jeho „úspech“ v podobe oficiálnej návštevy na – Ukrajine – u oligarchu, vládnuceho s podporou banderovských neonacistov P.Porošenka.

NAKA vraj zabavila pri Kolárove strom … keby nezaznelo tvrdenie, že môže byť dôležitý pri objasnení nejakého zločinu, už by som si myslel, že nejaký vysokopostavený zúfalec si to chce hodiť a nemá – vlastný strom na okolí …

Uvidíme … čas nám ukáže, čo bude vypovedať strom pri vyťažovaní. Vlastne – vyťažený už bol, nie ?

Ešte sa ani nezačali voľby prezidenta a právnici už majú chaos vo výklade zákonov. Ľudovo povedané, hľadajú kľúč od vykopnutých dverí … pretože zákon o voľbách prezidenta hovorí tak jasnou rečou, že jej nemôže rozumieť len ten, čo nechce, alebo ten, čo študoval právo v známych slovenských veľkovýkrmniach absolventov, ktorí absolvujú na základe prác, vytvorených z obsahu rôznych kníh, či im píšu práce kamaráti a kamarátky na dovolenke … teda dnes to už nemusia byť ani kamaráti, stačí sa poobzerať po internete. Nečudo, že mnohým robí problém aj porozumenie takej ľahkej vety, ako

meno, priezvisko a akademický titul kandidáta, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov a bol zvolený za prezidenta (§30 ods.1a zákona č.46/1999 Z.z. v platnom znení)

Čo je nejasné na slovnom spojení nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov ? Má vôbec právo na nosenie právnického titulu niekto, kto nechápe obsah slov oprávnený voliči ? A my sa divíme, ako vyzerá právny systém … skôr by sme sa mali diviť, kto a čo môže študovať, a ako môže absolvovať.

A skúsme zablúdiť aj trochu do športu. Slovenský hokejový zväz sa rozhodol, že bude riadiť najvyššiu súťaž, a ukončí zmluvu so spoločnosťou Pro Hokej pod vedením R.Lintnera. Opäť začala búrka v pohári vody, sotva sa nájde vo svete krajina, v ktorej sa tak často menia pravidlá, spôsoby organizácie a vedenia súťaží, ako na Slovensku. Zatiaľ sa však ukazujú dve veci – kluby sú proti zmene riadenia súťaže, a na druhej strane sa potichu hovorí, že správy o možnom sponzorovi Slovana Bratislava sú len novinárskou kačicou, ktorá má zakryť niečo iné. Neriešiteľnosť situácie bratislavského klubu, jeho kopiacich sa dlhov (napríklad za užívanie štadióna) a plánovaný návrat na slovenské klziská, ktorý má však jeden háčik. Podľa aktuálne platných pravidiel by sa mal Slovan vrátiť do najnižšej súťaže a postupne sa prepracovať do najvyššej … a je jasné, že mnohým sa podobná úvaha (ktorú spomenuli aj zástupcovia niektorých klubov) – nepáči. Možno aj tu niekde sú korene snahy o zmenu riadiaceho orgánu súťaží …

Napokon, Slovensko je známe ohýbaním pravidiel podľa potreby … najmä v športe … však ?