O Slovensku

Život je krásny … aj vtedy, keď sa nejaká intelektuálna pornohviezda vyzlieka a s údivom zisťuje, že chce demonštrovať svoju krásu tam, kde nič nie je …

A tak si vymýšľa zásluhy, tvorí nové „akademické“ tituly, spomína na neexistujúcu minulosť a zásluhy … všetko v mene lesku a biedy súčasnej spoločnosti. Nečudo …

Stačí sa pozrieť na ponuky univerzít, limity na prijatie uchádzačov o vzdelanie a niečo vás hneď zaskočí. Naše školy plodia „vzdelancov“, ktorí po získaní akademického titulu končia v pásovej výrobe, skladoch, pracujú ako vodiči taxislužby či autobusov … a oprávnene sa začnete pýtať, akým prínosom sú tieto „osobnosti“ pre spoločnosť. Stručne ? Žiadnym. V lepšom prípade skončia v skladoch parazitológie, teda rôznych typoch združení, kde od rána do večera tárajú, aký by bol svet krásny, keby … však to poznáme, nie ? Na podobných základoch stojí tzv. tretí sektor, alebo inak povedané – skladisko nepoužiteľných tárajov, z ktorých by sa dve tretiny nemali šancu uživiť … v bežnom živote.

Možno aj preto sa dobre zabávam, keď mi bežne udeľujú tituly – krupinský láznik, grafoman, skrachovaný podnikateľ a iné …

V podstate sú to všetko pocty – žiť na krupinských lazoch je krásne, pretože vôkol vás sa rozprestierajú lúky a lesy, vzduch je čistý a všade vládne pokoj … teda až na minulý týždeň, keď sa jeden medvedík rozhodol prechádzať v okolí cesty, ale však tie do prírody patria, nie ? Grafoman … áno, je potešujúce, ak sa dá denne napísať niečo, čo si uvedomíme v behu života, alebo nás pobúri … a hlavne to vyvoláva istý pocit hrdosti, ak vás do podobnej kategórie zaradia tí, ktorých verejná produkcia vyzerá ako starý lístok do kina – menia sa len čísla, ale obsah je stále nevábny. Skrachovaný podnikateľ ? Aj to je svojím spôsobom pravda, pretože vždy sa našiel nejaký dôvod, aby som nerealizoval to, čo ma napadlo. Niekde chýbali peniaze, inde odvaha, alebo bola konkurencia príliš silná … prečo nosiť drevo do lesa, radšej sa venovať niečomu užitočnému, nie ?

K spokojnému životu stačí málo. Obyčajné slovo „ďakujem“. Nepotrebujete majetky, spoločenské postavenie, stačí obyčajná spokojnosť v očiach človeka, ktorý sa ocitol v nečakanej situácii, možno si nevedel rady a vtedy … niekto pomohol. Niekto, kto neriešil zisk … niekto, kto sa vedel v tomto uponáhľanom svete pristaviť a len sa opýtať – všetko je v poriadku ? Koľko chvíľ v živote sa neraz objaví, kde by sme to aj sami ocenili. V nejednej chvíli stačí štipka ľudskosti a porozumenia … a urobí viac, než zväzok bankoviek. Všetko sa nedá merať peniazmi …

Môže to pochopiť intelektuálna pornohviezda ? Čím, ak sa vyzlečie a vôkol nej sa rozhostí ohlušujúce ticho, pretože všetci čakali niečo … a nestalo (alebo neukázalo) sa nič ?