O Slovensku

Napísala si, že dnes sa rozhodne o tom, či dovolíme, aby sa do prezidentského paláca nasťahovali mafiánske praktiky.

Asi by si mala venovať nejaký čas zamysleniu nad tým, ako dehonestuješ svojimi vystúpeniami poslanie, ktoré by malo byť nielen naplnením tvojho života, ale aj kedysi dávno bolo obsahom toho, čo si (zrejme) študovala. A keď už chceš niečo hovoriť o pochybných praktikách v prezidentskom paláci, možno by si sa mala zamyslieť, prečo aktuálne končiaci obyvateľ prezidentského paláca nedostával pozvánky na oficiálne návštevy, a jeho najčastejším spolubesedníkom bol samozvanec s Ukrajiny, dosadený banderovskými pohrobkami.

Iste, súdiac podľa tvojho správania, dnes si schopná tvrdiť aj to, že jeho medzinárodná izolácia bola vlastne na prospech Slovenska, pretože sa mohol viac venovať domácej scéne. Nuž áno, venoval sa jej naozaj intenzívne, v maximálne možnom skrátenom pracovnom týždni, na účet daňových poplatníkov poletoval medzi Bratislavou a Popradom, a v naozaj vážnej chvíli pre slovenskú spoločnosť – pokojne dokončil zahraničnú dovolenku, aby sa nakoniec prišiel hrať na vzor slušnosti, morálky a spravodlivosti.

A keď už o tej spravodlivosti … lebo aj o tom boli tvoje prázdne reči …

Nejako si pozabudla, kto všetko a prečo sa stretával s podnikateľom, obvineným z objednávky tak závažného zločinu, akým je vražda. Akosi si vynechala vo svojich spomienkach jedného volajúceho (po zákonnosti) na púšti, bývalého predsedu parlamentu, ktorý dokonca s vyššie spomínanou persónou rozoberal voľbu generálneho prokurátora … a o.i. si tento akt nakoniec kontroloval so svojimi súkmeňovcami fotením volebných lístkov ! Náhoda ? A pre koho boli vlastne tie lístočky fotené – pre jeho alebo Kočnerovu potrebu ? Pre dôkaz splnenia zadanej úlohy ? Prečo sa na to nepýtaš vo svojom svedomí, Beáta ?

Asi žiadne nemáš, by mohla znieť odpoveď. Možno aj preto máš dnes dostatok odvahy na plamennú výzvu – nepustiť mafiu do prezidentského paláca. Akosi si zabudla, čo sa dialo na jednom súde a ako sa vyjadril jeden sudca. A vôbec si si nepoložila otázku, prečo osoba, ktorá bola jeho vyjadrením priamo dotknutá na mene a povesti, sa okrem slaboduchého vyjadrenia nezmohla na nič, hoci v iných prípadoch ani omylom neprejavila toľko váhavosti, ako v tomto. Nepôjdeš sa jej opýtať – prečo ? Sotva … však aj sama príliš dobre vidíš, komu tečie maslo spod klobúka … ale nemôžeš si to dovoliť.

Nemôžeš si to dovoliť, pretože už dávno nepatrí tvoj názor – tebe. A tak len točíš nezmysly o tom, čo nesmieme pustiť tam, kde to už (možno) dávno je … nože si vyber to brvnisko z očú …