O Slovensku

Bolo by toho na dva-tri ľudské životy. Však posúďte sami, na koho autori kúpenej licencie zabudli …

Hrdého pomocníka partizánskemu odboju, dediča odkazu záchrancov obetí tragédie Titaniku v roku 1913, potomka úspešného Slováka v Amerike, nebojácneho učiteľa pravdy v čase komunistickej diktatúry, tvrdého robotníka, ktorého averziu voči režimu si nikto nevšimol a nomenklatúrni hlupáci ho dosadzovali do funkcií a umožňovali mu tvarovanie myslenia národa publikovaním v tvrdo straníckych denníkoch, vodcu boja v krušných novembrových dňoch, ktorý stál hrdo na čele vzbúrených davov … a pritom všetko robil tak skromne, tak potajomky, že si v čase odmeňovania zaslúžilých nikto naňho – nespomenul.

Slovenský James Bond, dalo by sa povedať. Bojovník, ktorý všetkých vystrašil už zápisom v matrike. Mal sotva tri alebo štyri roky, a predsa – nacisti sa pred ním triasli. Naozaj desivá predstava ich mátala aj v noci, keď sa nervózne prehadzovali z boka na bok v strachu, odkiaľ na nich vyletí … nie, hádam ste si nemysleli, že takô malô chlápätko udržalo samopal …? A načo, keď malo vlastnú muníciu, tak milo balenú a tak nevábne voňajúcu … ani sa nedivím, že nakoniec utekali zo Slovenska. Nie, neutekali pred Sovietmi, ako klamú dejiny, ale pred ním …

A prišla doba oslobodenia, ukončená érou neslobody …

Hrdo sa vzoprel proti okupantom a rúčo naložil s kolaborantom cudzieho záujmu. Čo na tom, že bol šťúply a o hlavu menší ? On predsa za to nemôže, že jeho protivník bol taký skrčok, nie ?

Na dovolenke pri Jadrane videl prvý raz Jamesa Bonda, bojovníka proti komunizmu. Aj on ním chcel byť, vlastne si jednej noci uvedomil, že postavu Bonda asi točia podľa jeho hrdinstiev z vojnových čias. Spokojne zaspával s myšlienkou bojovníka proti diktatúre, však im ešte ukáže.

Infiltroval sa do boľševického denníka a začal režimu škodiť písaním – pravdy. Pravdy o výsledkoch futbalu, hokeja či basketbalu, alebo atletiky. Márne hľadali šéfovia denníka, kto im kazí stranícku líniu, nenašli. Naopak – bol taký skvelý vo svojom prevleku, že ho poverili vedením pracovného kolektívu. A tak mohol škodiť ešte viac. Napríklad redukčnou diétou pre štátnu pokladňu v podobe schvaľovania odmien za vlastné zásluhy. Čoskoro sa začali prejavovať pozitívne účinky jeho boja a diktatúra smerovala k úpadku. Financie ubúdali, výroba sa utlmovala a nikto nevedel – prečo. Fantóm štátnej pokladne, tak by ho mohli nazvať. Pán Neviditeľný … bol všade a nikto o ňom nevedel.

A prišiel november 1989. V utajení organizoval revoltu proti nenávidenému režimu …

Bol tak dokonalý, že po páde režimu sa ocitla jeho neviditeľná fotografia na titulnej strane revolučného plátku. Bol tak dokonalý, že na začiatku hrôzovlády agenta s kódovou prezývkou “Chirurg” dostal ako bojovník za slobodu a slušnosť funkciu. Stal sa neviditeľným poradcom vysokopostavených politikov, ktorí denne dostávali skvelé rady – a nevedeli od koho.

A predsa naňho pri oceňovaní – zabudli. Asi zohrala úlohu dokonalá neviditeľnosť … aj by chcel na seba upozorniť, má dokonca aj muníciu z čias detstva, no roky nezastaví – ani Bond. A hoci stále hádže po iných, všetko sa kopí – pred nim. Zabudnutý hrdina – z Považia …