O Slovensku

Od čias socializmu sa nič nezmenilo. Aj dnes v diskusiách najviac vrieskajú tí, ktorí nemajú čo povedať, nemajú vlastný názor ani odvahu ho prezentovať (ak by ho predsa náhodou mali) … nečudo, doba sa zmenila len v prezlečení kabátov a zmene pána, ktorému slúžia …

Takže, až naprší a uschne, súdruhovia demokrati. Na rozdiel od vás sa za svoj názor nehanbím, pokojne ho zverejním a v diskusii oplatím rovnakou mincou, akej sa dostane od vás. Aj pod pseudonymom píšem len z dvoch dôvodov – profesionálneho, keďže súkromie musím odlíšiť od práce (napokon, na prezývku Cudzinec si už mnohí zvykli), a skúseností z minulosti, keď “intelektuáli” medzi vami chodili škrabať lak na aute, pichali zápalky do zámok na vchodových dverách a podobne. Jeden chcel rezať aj gumy na aute, no dobre to nepremyslel a dnes má záznam v registri trestov …

V štátnom podniku za socializmu kedysi najviac vrieskal ten, čo poslušne híkal a pokyn nadriadených. Nezmenilo sa … aj dnes sa chová rovnako, len kope za iné mužstvo (alebo skôr bandu?). Na rozdiel od neho sa nemusím hanbiť za to, kde som pracoval a ako som sa na pracovisko dostal. Ani dnes sa nemusím hanbiť za to, koho a prečo podporujem – robím to z presvedčenia.  Na rozdiel od mnohých, ktorí robia všetko len z vypočítavosti.

Smejem sa, keď vidím, ako mnohým dvíha žlč moja zmienka, že podporím niekde komunistov …

Keď idem cez park, prídem k nemocnici. Jednej z mnohých … s osudom mnohých, ktorá je pomaly a potichu likvidovaná, pretože – zisk. Idúcej v šľapajách bývalej polikliniky, v ktorej je dnes – čínsky obchod. Čím viac v socializme plytvali, tým viac toho postavili a prevádzkovali – čím viac v demokracii šetria, tým menej toho ostáva, len niektorí medzi nimi – bohatnú. Čím to asi bude ?

Určite nie zodpovednosťou, ani náhodou. Skôr očakávaním, že aj im niečo padne zo stola. Čo tam po chorých a trpiacich, čo tam po sotva prežívajúcich … tí nezaujímajů nikoho. Aj preto si dnes kupujú miesta v politike rôzni zbohatlíci, daňoví podvodníci, pozostatky mafiánskych klanov, či iné “elity” národa. Aj preto môžu dnes kandidovať na verejné funkcie sopliaci, ktorí ešte ani školu nedokončili, nič nevedia o živote, ale chcú rozhodovať … skôr to však bude tak, že sú ideálnymi sluhami tých, čo stoja v pozadí. Tým nevadí, že somár – ak je to ich somár.

Nie je podstatné, koľkí si prečítajú môj názor … nie je podstatné ani to, koľkí s ním budú súhlasiť. Stačí, ak sa aspoň jeden – zamyslí … a neuverí sladkým rečiam slepých a hluchých, ktorí nevedeli, nepočuli, nevideli … pre svoje napchaté vrecko …