O Slovensku

Krvavá bohyňa, ktorá v mene záujmov hŕstky bohatých žiada nové a nové obete. Áno, zatýkanie tisícok ľudí vypovedá dostatočne o režime … každom na svete, nielen tom, ktorý vidia poloslepí redaktori ideologických či skorumpovaných plátkov.

Kto si spomenie na zásah silových zložiek proti protestujúcim v USA, ktorým sa nepáči globalizácia, nevidí žiadny rozdiel medzi americkým a ruským režimom. Vlastne ten americký je ešte horší, pretože sa prikrýva falošným plášťom hodnôt, ktoré uznáva len podľa toho, ako a kedy mu vyhovujú. Aj preto boli americkej soldateske dlhé roky dobrými spojencami S.Husajn či U. bin Ládin, ktorých sa zbavili až vtedy, keď im už nevyhovovali. A aj tak to nevedeli urobiť inak, než – vraždou.

Režim V.Putina sa na demokraciu naozaj nepodobá. Minimálne na tú, ktorá dokonale zdevastovala krajiny strednej a východnej Európy a urobila z nich európske krajiny tretieho sveta. Už chýba len povestný plot z Neapola, za ktorým šijú pod bruselským dohľadom otroci z Ázie rôzne luxusné odevy či obuv. Za mzdu, ktorá denne dosahuje priam závratnú výšku – jedného eura. Na niečo podobné sa naozaj ani zďaleka nepodobá režim V.Putina. Pretože v krajine ako Rusko sa dá poriadok udržať jediným spôsobom – tvrdou rukou. A nikto nedokáže vybudovať prosperujúcu ekonomiku za desať či dvadsať rokov. Napokon, tá európska prosperita je založená na hromadení dlhov, emisiách nekrytej meny a falošnej solidarite.

Čo sa na Slovensku vybudovalo od roku 1945, je dnes zničené. Pánmi Slovenska nie sú tí, ktorí tvrdo pracujú a tvoria hodnoty, ale rôzni zahraniční pobehaji, ktorí platia kampane domácim kolaborantom. Kolaboranti sa nemenia – slúžia nacistom, komunistom, demokratom a budú slúžiť každému, kto zaplatí …

Nacistický sen o Tretej ríši má dnes jedinú trhlinu a tou je práve Rusko. Hitlera dokázali demokrati odsúdiť ako beštiálneho zločinca (a aj to len vtedy, keď nenaplnil ich sny o porážke stalinského ZSSR), ale jeho metódy im nesmrdia. Gliwice sa opakujú v rôznych formách a na rôznych miestach vo svete.

Neštítia sa ničoho, ani vraždenia vlastných sluhov. Útoky pod falošnou vlajkou sú dobré na udržiavanie propagandy a zlom Goliášovi a dobrom Dávidovi. Akurát sa pre istotu nepozerajú do zrkadla, aby náhodou nevideli, kto je zlý Goliáš. Alebo jeden zo zlých Goliášov. Kto sa zamyslí nad kauzami Skripaľ, Nemcov či Navaľnyj, ľahko pochopí, že ruský režim nemá žiadne relevantné dôvody, aby sa potreboval týchto ľudí zbaviť – vraždou. Skripaľ je bývalým agentom, ktorý si odsedel trest udelený súdom a teda mal Kremeľ dostatok možností, aby sa ho zbavil vo väzení. Nemusel ho prepustiť a už vôbec nie pustiť do zahraničia. Politická podpora Nemcova a Navaľného končí tam, kde ich podporujú prozápadné médiá a napriek výdatným zdrojom financií nebol ani jeden z nich reálnou hrozbou – stačí si porovnať reálny počet ruských voličov s počtom podporovateľov zavraždeného Nemcova a často väzneného Navaľného. Napokon, proti Navaľnému stačí dôsledne rešpektovať ruské zákony a miesto vo väzení si vypýta aj sám. Títo ľudia neboli a nebudú hrozbou – tak pre Putina, ktorý pomaly končí na ruskej scéne, ako pre kohokoľvek po ňom. Môžu byť teoreticky užitoční ako mučeníci … a tak sa dá ľahko poznať, komu ich obetovanie vyhovuje.

Ako dopadne import demokracie v praxi, vidieť najlepšie na Ukrajine. Funkčnému obdobiu samozvanca Porošenka predchádzalo vraždenie na Majdane či v Odesse. Dodnes nevyšetrené … a Bruselu vôbec nevadí, že pod dohľadom „legitímnej“ ukrajinskej vlády pravidelne pochodujú neonacisti, pohrobkovia S.Banderu, ktorí sa vôbec netaja obdivom k nacistickým vrahom z čias druhej svetovej vojny. Kto si v tejto súvislosti spomenie na šikanovanie Slovenska kvôli právam menšín, hoci na Slovensku mali a majú menšiny oveľa viac práv, než kdekoľvek vo svete – nestačí sa diviť. A čuduj sa svete, zrazu nevadí Bruselu nič – diskriminácia menšín v pobaltských krajinách, nacisti na Ukrajine … nevadí to nikomu z tých, ktorí tak veľmi žiadajú „demokraciu“ v Rusku.

Nadvládu krvavej bohyne, ktorá umožní v mene svojho kultu všetko – kradnúť, vraždiť, ničiť, zotročovať … a nakoniec sa skrývať za štvormetrovými betónovými múrmi s kamerami, aby sa vďačný národ neprišiel – poďakovať.

Najlepším svedectvom doby je vykrikovanie niekdajších politických kumpánov P.Ruska o potrebe spravodlivosti a právneho štátu. Kde boli, keď sa objavovali správy o tom, akým spôsobom naložil so svojím partnerom ? Kde boli, keď jeho pričinením sa strácali pracovné miesta v Banskej Bystrici, a zanikala pôvodná Smrečina ? Videli … ale mlčali, lebo túžili po moci a majetku, a potrebovali kumpána – hocijakého. Tak ako dnešní mávajú rukou nad mafiánskymi fotkami, bagatelizujú vlastné kontakty s mafiánmi … lebo túžia po moci, a spoja sa s hocikým – aj daňovými podvodníkmi, zlodejmi pozemkov či ich kamarátmi …

Taká je tvár krvavej bohyne menom … Demokracia.