O Slovensku

Márne sa snažia politické špičky parazitovať na kauze Kočner a spol. Pre rázne zmeny na Slovensku je potrebné, aby sa urobilo oveľa viac. Napríklad vyšetrilo pozadie čudesných pozemkových operácií pod Tatrami, ktoré až príliš pripomínajú činnosť organizovanej skupiny … alebo sa vrátiť do čias rôznych podozrení, súvisiacich s činnosťou niekdajšej SDKÚ.

Nájsť odpoveď na otázku, ako je možné, že sa ústavný činiteľ opakovane stretával s osobou na mafiánskych zoznamoch (slovami D.Lipšica „závadovou“ osobou) a čo robili tí, ktorí okrem iného zodpovedali nielen za bezpečnosť jeho osoby, ale aj ochranu informácií, s ktorými sa dostával do kontaktu. Nájsť odpovede na otázku, ako sa dostali niektoré politické strany do kontaktu s osobami z podsvetia, respektíve prečo niektoré politické strany fungujú aj napriek tomu, že zjavne nespĺňajú podmienky, vyplývajúce zo zákona o politických stranách.

Mafia … lacné slovo na prikrytie rôznych nekalých praktík. Na Slovensku máme niekoľko druhov spolkov, ktoré sa podobajú tomu, čo symbolizuje slovo „mafia“. Prvé sú tie, ktorých členovia končia pred súdom a následne vo väzniciach. Ostatné sú akosi zákonom „chránené“, aby si ich členovia mohli robiť – v podstate čokoľvek. Dôvtipne skryté pod slovným spojením – politické strany. Pretože dnes si nejeden darebák môže slobodne a nerušene založiť politickú stranu, a parazitovať na verejných financiách – aj napriek rôznym podozreniam, ktoré sa s ním spájajú.

Pri kormidle štátu máme ľudí, ktorí tam už dávno nemajú čo hľadať. Prešľapy Fica, Danka, Sulíka, Galka či mnohých iných by už dávno znamenali jediné – vytretie ich mena z verejných funkcií akéhokoľvek druhu.

Výhovorky, že niekto nevedel o tom, s kým pravidelne sedí za stolom, neobstoja. Nemôžu obstáť, lebo je to vždy len účelové klamstvo. Mafia akéhokoľvek druhu sa nestretáva pravidelne s ľuďmi, ktorým nedôveruje, nepozná ich alebo ich nemá v hrsti. Nech už je pravdou čokoľvek, podobní ľudia nemajú čo robiť pri správe štátu.

A najnebezpečnejší sú rozprávkári. Napríklad tí, ktorí sa dostali k lukratívnym pozemkom za cenu víkendového pobytu v kúpeľoch, a nič podozrivé si nevšimli. Dokonca si roky nevšimli ani to, že “ich” majetok nesie cudzie meno. Ľudia, ktorí boli schopní odrať z kože kohokoľvek za pár tisícok, ale nevadili im státisíce – privlastnené niekým iným ? Hoci len jedinou tabuľou ? Lož …

Na Slovensku si oligarchovia kupujú miesta v riadení štátu alebo dosadzujú svojich ľudí … konečne sa blížime svojmu súčasnému vzoru – USA. Tam tiež môže sedieť vo verejnej funkcii hocikto … a tak to aj vyzerá …