O Slovensku

Zaznelo v jednej komunikácii s kamarátom z Poľska.Teda,niežeby pokladal vlastnú krajinu za dokonalú a určite by to neprehlásil ani o národe,ale ako podotkol – ani u nich nie je možné,aby niekto podmieňoval vrátenie neoprávnene nadobudnutého akademického titulu podobným krokom u politického protivníka/partnera.A už vôbec by sa neudržal na takom poste,ako je post premiéra.Ak by neodišiel sám – ostal by sám,lebo by ho v záujme sebazáchovy opustili partneri.

Pozri sa na zloženie koaličného klubu,minulosť jeho hlavných predstaviteľov a kde-čo pochopíš,odpísal som.Ich správanie dokonale zodpovedá voličskej základni,ktorá ich k moci dostala.Nie,ich predchodcovia neboli ani náhodou lepší,ale to je už taká nepísaná tradícia Slovenska,že volič skúša vyhnať čerta podaním ruky diablovi.A prečo s tým nič nerobíte,priletela otázka z diaľky.

Správna otázka.Prečo s tým nič nerobia ostatní členovia koalície,a prečo sa veľmi podobne správa aj opozícia (iste,to nie je otázka charakteru ani v jednom prípade).Asi jediná odpoveď,ktorá ma napadne – Matoviča majú všetci plné zuby,a rozhodli sa nechať ho úplne potopiť vo vlastnej réžii,bez ohľadu na vedľajšie straty (napríklad obete pandémie).Ak teda nemyslíme na takých,ktorí sa v žiadnom prípade nedostanú v ďalších voľbách do poslaneckých lavíc,pretože pod heslom slušného Slovenska predviedli jediné – slušne podviedli národ.Čo sa vzhľadom na ich pozadie aj dalo čakať.

Čo sme teda za národ ? Naozaj nám stačí tlieskať pri zatýkaní mediálne známych persón a sme spokojní aj napriek tomu,ako denne pribúdajú obete nákazy ?

Asi áno.Odpovede na mnohé otázky dostaneme v inom čase,a vôbec by som sa nedivil,keby bola väčšina zatknutých a uväznených persón nakoniec – oslobodená.Mediálny hon na čarodejnice nie je veľmi v súlade s právom – či už slovenským,alebo medzinárodným.Vždy sa dá poukázať na mediálny tlak,ktorý (mohol) vplývať na rozhodnutia súdov,a je to pomerne účinná zbraň,ako spochybniť skoro všetko (okrem páchateľa na mieste činu s dymiacou zbraňou v ruke).O mnohom vypovedá rozhodnutie súdu v kauze Kuciak,kde padol odsudzujúci rozsudok len v prípade „kajúcnikov“,ktorí sa priznali a svedčili (aby nedostali doživotie),ale na odsúdenie hlavných obžalovaných to nestačilo (a zrejme by to nestačilo ani inde vo svete,neblahé skúsenosti majú v tomto smere Taliani,kde „usvedčujúce“ výpovede kajúcnikov viedli nakoniec k množstvu zrušených rozhodnutí,a nakoniec sa od tejto praxe vo významnej miere odstúpilo).Aj potenciálne vinnému stačí pri odvolacom konaní argumentovať,že obžaloba si usvedčujúcu výpoveď kajúcnika kúpila (nižším trestom),čo sa dosť ťažko vyvracia.

Každý praktik práva vie,že na súde nie je podstatná pravda,ale len to,čo vedia účastníci dokázať.A ak je niekto pobúrený vývojom v kauze Kuciak,možno by mal vedieť aj to,že vynášanie informácií z trestného spisu počas konania (či už trestného alebo súdneho) sa pokladá v slušných krajinách za vážne porušenie zákona,ktoré v prípade advokáta môže znamenať aj stratu licencie.Na Slovensku sa to dialo v predmetnej kauze neustále,ale nikto si doteraz nepoložil otázku – prečo a komu to malo prospieť.

O to vážnejšie je,ak sa prizná k porušeniu zákona aktívny politik (dokonca opakovane) a nikdy to nevedie k žiadnej sankcii.Ba dokonca sa otvorene vysmieva verejnosti – či už rôznymi vulgárnymi urážkami na adresu kritikov,alebo kladením smiešnych podmienok,súvisiacich s nápravou nezákonného stavu.

A ešte niečo – potreba zmeny sa odôvodňovala pred poslednými voľbami rôznymi prešľapmi politikov (najmä v súvislosti so SMERom).A neustále sa tvrdilo,že obvinenia,ktoré padali na adresu Matoviča,Kollára,Sulíka či Kisku,sú len umelo vykonštruované,aby sa Fico a spol.udržali pri moci.Čo vyzeralo vtedy naozaj ako výsledok (možného) zneužívania moci,dnes sa práve správaním dotknutých potvrdzuje a dostáva do polohy pravdy.Však všetky prešľapy,pri ktorých spomenutí okamžite a zlostne volali po odstúpení rôznych ministrov,odvolaní premiéra a podobne – vo vlastnom prípade bagatelizovali,zastierali rôznymi výhovorkami,alebo sa hrali na „kajúcnikov“,ktorých veľmi mrzí ich chyba.A tým pokladali všetko za vybavené.Nič lepšie nesvedčí o ich skutočnom charaktere a podstate boja za slušné Slovensko.

Čo by asi robil Lipšic,ak by na post špeciálneho prokurátora kandidoval niekto iný s jeho biľagom ? Ak si spomeniem na jeho opakované výroky a volania po tvrdom trestaní páchateľov nehôd,kde ani náhodou nesmel byť prípustný iný,ako nepodmienečný trest – zrejme by sa vo vyššie spomenutom prípade možno aj hádzal o zem od zlosti.Naozaj máme takú krátku pamäť ?

Ktosi pokrytecky nadhodil,že nie je fér,aby celý zbytok života trpel za jednu chybu.A voči iným to bolo a je fér ? Koľko ľudí skončilo „na smetisku dejín“ vinou jedinej chyby (a často neúmyselnej) ? Hoci áno,na Slovensku máme aj celebritu,ktorá pri jednej nehode spôsobila smrť človeka,v podmienke sa dopustila ďalšieho porušenia zákona a výsledkom bol prezidentský pardon.Čo je naozaj možné len u nás.

Iste.Zniesli sme mnoho,prečo by sme nemohli zniesť aj viac ? Však prinajhoršom stačí premenovať špeciálnu prokuratúru na špeciálnu inkvizíciu a bude to mať aspoň zodpovedajúci názov.Aj keď by sme si mohli položiť aj otázku,prečo sa úspešný právnik tlačí na pozíciu,kde budú jeho príjmy a možnosti v porovnaní so súkromnou praxou nepatrné.Alebo je to s tou úspešnou súkromnou praxou inak ? Pravda,pre advokátsku kanceláriu je z hľadiska povesti úspech jej člena v podobnej kandidatúre doslova terno.Hoci aj v prípade Lipšica sa objavili pochybnosti,súvisiace s jeho právnou praxou …

V súčasnosti je však smerovanie Slovenska tak tragické,že sa nebudem diviť ničomu.Ani mäsiarovi v plášti chirurga,či zlodejovi v obleku riaditeľa banky,alebo plagiátorovi v talári sudcu … dnes je naozaj možné všetko,a čoskoro sa nemusí hovoriť o americkom sne … ale naopak – o slovenskom sne.