O Slovensku

Po dlhoročnej kampani a vydieraní Moskvy zo strany Západu,úctivo poklonkujúceho pred záujmami Bieleho domu,sa zrazu stalo nečakané – dodávky plynu cez Jamal sa zastavili.

Náhoda,technický problém alebo pripravený krok Moskvy,ktorý má byť reakciou na roky vydierania,kde sa na stránkach servilných médií vykladal ako zločin aj pohyb vojsk na vlastnom území ? Čas ukáže.

Snaha Washingtonu o svetovládu za akúkoľvek cenu sa obracia proti jeho servilným sluhom (spojenci nie sme ani omylom),ktorí teraz musia v čase prichádzajúcich mrazov urputne premýšľať,čo sa deje.Doplatia na to však obyčajní ľudia.Mnohí z nich ešte stále nepochopili,že ich osudy sú vkladom do šialenej lotérie,kde sa hrá o moc,peniaze … ale nikdy nebudú víťazmi.

Vývoj má však svoje zákonitosti.Ak bude pretrvávať,obviňujúci prst Západu (a jeho slovenských prostitútok) bude ukazovať na Moskvu a ozve sa opäť krik o nespoľahlivých partneroch …

Neviem,o akom partnerstve to je vlastne reč.Uplynulé roky jasne ukazujú,že nikomu nejde o partnerstvo s Ruskom,ale o ovládnutie zdrojov Ruska,nad ktorými prejavila (zlodejské) pohoršenie aj známa politická prostitútka M.Albrightová.A ak to nepôjde po dobrom (teda korupciou a dosadením servilných sluhov k moci),budú všetky prostriedky dobré.Aj násilie.Tým skôr,že ani jedna dohoda po rozpade východného bloku neplatila.Presnejšie – nebola dodržiavaná signatármi,a ak bolo jej dodržiavanie žiadané,tak len od Moskvy.

Nie,nikto si nerobí ilúzie o možnom prežití Varšavskej zmluvy alebo RVHP.Trvalé spojenectvo v danom duchu prakticky vylučovali minulosť vzťahov medzi Moskvou a Varšavou,stáročné sny Budapešti o Veľkom Maďarsku,známa nestabilita na Balkáne,alebo (nemáme byť na čo hrdí) typicky slovenská servilnosť,kde sa politik zásadne podriadi tomu,kto hlasnejšie šteká … alebo rinčí zbraňou.Však je vždy v zálohe možnosť zbabelého úteku do Londýna (alebo niekde inde) a čakania v závetrí,ako veci dopadnú.A ako to v histórii ľudstva býva,agresor prežíva a mierotvorcovia majú tabule na cintorínoch,alebo sú na smiech.Ono,je dosť veľkou zvrhlosťou mať za vzor krajinu,kde nie je žiadnym problémom strieľať na vlastného prezidenta (ako na zajaca v poli).

Pokrytectvo sa vždy vráti v zlom.Kto kričí o jedinom možnom riešení,vždy klame,ak je v politike.Aj preto slovenský pohrobok Napoleona vybľakuje,že zmluvy s Bielym domom sú jedinou cestou zachovania mieru.Nečudo,nedostatok inteligencie mu bráni v poznaní,že na zachovanie mieru vo svete sa svojho času zakladala Spoločnosť národov a dnes máme OSN (ktoré torpédujú najviac práve v Bielom dome).

Zastavenie dodávok plynu cez Jamal je (možno) demonštráciou ekonomickej reality na európskom kontinente.Nie,nevraciame sa do čias studenej vojny,tá nikdy neskončila.Akurát istý čas bola nádej,že niekto bude myslieť a nebude pokladať vydieranie a rinčanie zbraňou za jediné vhodné riešenie.Mýlili sme sa,a veľmi.A naopak,desaťročia staré konštatovania (nielen) de Gaulla na adresu Berlína sa potvrdzujú.Tým skôr,že Nemecko po druhej svetovej vojne je stále (Američanmi) okupovanou krajinou.A tomu zodpovedá aj jeho politika.

Čo si však ktosi neuvedomil,je dôležitý fakt.Moskva nie je Ankara.Ani ekonomicky,ani vojensky.Moskva je niekde úplne inde.A tak sa nedá ani náhodou predpokladať,že sa nechá desaťročia vodiť za nos,ako to je v prípade sľubov Ankare o vstupe do EÚ.Práve na príklade Turecka je dokonale vidieť pokrytectvo politiky EÚ.Ako „spojenec“ v rámci NATO je Ankara dôležitá a preto sa jej tolerujú aj akty štátneho terorizmu,akými sú napríklad opakované útoky na kurdskú menšinu (a to dokonca aj na území iných štátov).Avšak ako obchodný a rovnocenný partner v rámci únie by bola Ankara nebezpečná,a tak všetko ostáva len v polohe sľubov.

Ešte niečo zaujímavé a ilustrujúce pokrytectvo politiky (nielen) únie.Pri pohľade na politiku a praktiky tureckého prezidenta Erdogana vyznievajú výkriky o diktátorovi Putinovi naozaj … smiešne.Ale sú pochopiteľné,predsa len bez tureckých základní by bolo NATO v koncoch.

Mali by sme byť optimisti, ale ide to v dobe,kde sa nagi „spojenci a priatelia“ snažil o konflikt s Moskvou za každý cenu ? Môžeme byť optimisti v dobe,keď je Slovensko v rukách politikov,ktorí sa hrdia falošnou morálkou a dokonca aj falošným vzdelaním ?

Kto chce vykrikovať na Moskvu v súvislosti s jej politikou voči najbližším susedom,mal by si spomenúť na karibskú krízu,ktorá bezmála spôsobila ďalší svetový konflikt.Ak Biely dom zúrivo bojoval proti možnej sovietskej vojenskej prítomnosti v blízkosti svojich brehov,nech nežiada iný postoj od Moskvy v prípade vojenskej prítomnosti NATO v blízkosti Ruska.Tým skôr,že pri rozpade východného bloku sa hovorilo o džentlmenských dohodách,medzi ktoré patrilo aj nerozširovanie útočnej aliancie (NATO nie je ničím iným) smerom na východ.A hovorilo sa aj o tesnej spolupráci s Moskvou (o ktorú nikdy nebol záujem,čo dokázal jasne vývoj po roku 1990).

Ak to nekto nepochopil,Slovensko bude rovnako ako iné krajiny bývalého východného bloku,len sluhom a obeťou veľmocenských hier … veľmoci stáročia bojovali a budú bojovať proti sebe do posledného vojaka podrobených krajín.