O Slovensku

Sledujúc prieskumy verejnej mienky a diskusie na sociálnych sieťach som dospel k záveru,že voľby nepotrebujeme.

Slovenský volič má možno v hlave guláš,no skôr poriadne “nasraté”.Prieskumy hovoria jasne.Ani záplava káuz,klamstiev a sprostosti v priamom prenose ho nezobudila.Naďalej dôveruje tým,ktorí si s ním a jeho životom pravidelne vytierajú zadok.

Prieskumy zatiaľ potešili len jedným.Zaslúženým umiestnením strany Za ľudí bez ľudí,kde ostalo zrejme len nedostižné torpédo Remišová,ako symbol sebastrednosti a hlúposti,ktorá ešte stále nepochopila,že v jej prípade by bol pre voliča pridanou hodnotou návrat do Francúzska k “úspešnej” kariére.Pre Slovensko je prospešná asi tak,ako záchranca pre obesenca,keď ho potiahne za nohy.Ale jeden nikdy nevie.Možno sa bude môcť vrátiť k trnavskému chrapúňovi.

Komentáre na Hegera sú zbytočné.Doteraz chodil pred pánmi štvornožky,pre budúci úspech sa bude pokojne aj plaziť.

Hlavne má plány A,B a dokonca aj C.Napríklad pre Rázsochy.Škoda,že nemá najlepší plán D,teda odchod na smetisko dejín.Väčšina národa by zatlieskala (jeho odchodu).

Musíme však dúfať,že dovtedy nás aj s plešatým Tarzanom nestihne ešte viac zatiahnuť do rusko-ukrajinského konfliktu.Niekedy mám pocit,že obaja pravidelne skúmajú koruny stromov a ešte častejšie z nich padnú na kotrbu.Však čoraz častejšie počujem od našich ukrajinských “hostí”,že oni vlastne bojujú za nás.V našich krčmách a vyhýbajúc sa brannej povinnosti pobytom na Slovensku.

Niekedy začínam veriť v existenciu menšiny,ktorej je zbytočné chodiť do krčmy.Správa sa,akoby sa už jej členovia ožratí narodili.Škoda len,že ich opica má devastačný dopad na naše životy.