O Slovensku

V doprave sa ťažko podniká. Nikto to nedokáže, ale rôzne rozhodnutia na regionálnej i štátnej úrovni jasne dokazujú, že niekto v pozadí dôsledne chráni záujmy istých skupín.

RegioJet nedostal licenciu na linku Bratislava – Banská Bystrica. Kraje nesúhlasia … či skôr niektorý kraj, ktorý presne a prečo, to sa nedozvieme. Doprava na Slovensku je lukratívnym obchodom, ktorý vôbec neslúži pôvodnému cieľu – teda verejnej službe obyvateľstvu. Výsledkom je, že niektoré regiony sú doslova dopravne odrezané, a iné nelogicky prepojené. Napríklad – železničný spoj medzi Zvolenom a Dudincami, s pokračovaním na slovensko-madarskú hranicu jednoducho zrušili, hoci záujem cestujúcich bol. Nahradili ho autobusovými spojmi, ale … stratila sa nielen domáca, ale aj zahraničná spojnica.

Alebo … skúste sa dostať z Krupiny do Antola. Pekne musíte do Zvolena, odtiaľ štiavnickou linkou – ak nejaká pôjde. Pritom, kedysi chodila priama linka cez Hontianske Nemce, ale ktosi – optimalizoval. SAD-ky sa prefíkane zbavili diaľkových a nedotovaných liniek, kde v lepšom prípade ostali súkromníci – teda bývalí šoféri. V horšom prípade – vitajte v prestupovom guláši.

Niečo podobné sa deje aj v mestskej doprave. Množstvo šoférov ostalo bez práce, a tak namiesto poberania podpory skúšali nájsť obživu formou kyvadlových minibusov v niektorých mestách – Martine, Prešove či Košiciach. No, smola – opäť to niekomu vadilo, a tak sa vymýšľali predpisy a nariadenia dovtedy, kým týchto ľudí nevyhnali na úrady práce. Však, čo by sme neurobili pre starníckych kamošov a ich kamošov, nie ?

Taxikárom obmedzili vek vozidiel a počet kilometrov – a tak ten, čo preváža jedného-dvoch pasažierov, musí mať zánovné autíčko a nie viac ako 150 000 km (opravte ma, ak sa mýlim), a tí, čo prevážajú desiatky či stovky cestujúcich denne, môžu mať pokojne pätnásťročné šroty so státisícmi či milionmi kilometrov. Náhoda ? Určite nie.

Autobusové stanice – oficiálne patria mestám, ktoré ich šikovne prenajali spriazneným spoločnostiam a tie vyberajú výpalné od ostatných prepravcov. Kašlať na nejaký zákon, ktorý prikazuje, aby mal na stanice prístup každý prepravca, bez akýchkoľvek obmedzení.

Licencia nebola vydaná, lebo prevádzka linky nie je vo verejnom záujme. Suché vyjadrenie úradníka, ktoré však neodráža realitu. Má vari verejnosť záujem o jazdenie na trase s dvoma-troma prestupmi ? Alebo má verejnosť záujem prispievať na sociálne dávky človeku, ktorý chce a môže poskytovať žiadanú službu, ale nejaký úradnícky hajzel mu v tom bráni – v mene ochrany cudzieho kšeftu ? Však nič sa nedeje náhodne … prečo by malo úradníkovi vadiť, že niekto chce jazdiť z Veľkého Krtíša do Revúcej ? Však dotácia na to nie je, tak v čom je problém ?

V tom, že niekto síce nechce robiť túto linku, ale nedovolí cez svoje kontakty, aby ju robil niekto iný. Náhodou by prišiel o nejakých ľudí na trase, ktorí by sa zviezli s novou linkou … však, oni predsa môžu počkať, alebo prestupovať, nie ?

Vojna na cestách v rámci verejnej dopravy zúri už dlhé roky. Veľkí prepravcovia tvrdo zasiahli rôznymi poplatkami proti malým (napríklad za vjazd na autobusové stanice) a tí im to oplácajú po svojom – vlezú na stanicu, a namiesto odchodu v nastavenom čase počkajú z technických príčin o päť-desať minút viac, a ukradnú cestujúcich mamutovi, ktorí sa na nich odbavuje – lebo zásluhou nejakého špinavca na úrade môže. Lenže – ako to prospieva cestujúcim ? Nijako.

Sloboda podnikania ? Nedajte sa vysmiať. To v tejto krajine dávno neplatí. Sme doslova zavalení množstvom legislatívnych obmedzení, ktoré boli vytvorené v prospech určitých podnikateľských skupín.

Na záver ešte jeden príklad – máme na Slovensku kraj, kde v istom regione sú dve okresné mestá, tri nemocnice. Napriek tomu, ak voláte záchranku, musia ju poslať na zásah aj z dvadsaťkilometrovej vzdialenosti, hoci bývate od nemocnice pár stoviek metrov. Prečo ? Riaditeľ nemocnice požiadal o pridelenie licencií na prevádzku sanitiek, ale nedostal ani jednu. Však, čo na tom, že tento postup ohrozuje aj pacientov ? Tí majú predsa platiť, rešpektovať limity zdravotných poisťovní (tiež peknej bandy špekulantov), a byť radi, ak sa príchodu sanitky dožijú. A ak nie ? No, však každý raz musí zomrieť.

Takže, v tejto krajine žijeme. Krásna príroda, dobrí ľudia a …. ich vláda ? No, škoda reči …. a ak už niekto bude chcieť čosi povedať, tak pozor – v spomínanom texte vôbec neplatí, lebo vláda R. Fica. Práve naopak – lebo vlády pred ním. Ak totiž niekto vypredá zariadenie bytu, a samotný byt nakoniec podpáli, zbytočne bude vykrikovať, že dnes už pri moci nie je a prečo teda býva pod mostom.

Smutné ? Veru, národ sklamal svoju vládu, lebo požadoval od nej zodpovednosť a odbornosť, požadoval, aby pracovala v jeho prospech, nekradla a nerozdávala kadejakým privandrovalcom a spravovala majetok národa k prospechu národa. A tak vláda každý deň odkazuje národu, že ju veľmi sklamal a svoju vinu môže odčiniť len tvrdšou prácou, väčším odriekaním … a možno mu jeho vláda odpustí, ak národ konečne prestane otravovať so svojimi právami a potrebami.

Ináč ho vláda – vymení … len, kde bude hľadať takých somárov, ako sme my ?