O Slovensku

Nie, nebudem ich menovať, všetci dobre vieme, ktorých “ diskutérov “ mám na mysli. V priebehu posledných mesiacov som zverejňoval nielen svoje názory na súčasnú situáciu vo svete, ale aj príspevky, ktoré s politikou vôbec nesúviseli. Bol som zvedavý, či ľudia, ktorí chodia stabilne na diskusie provokovať, alebo odvádzať pozornosť od témy, ktorej som sa v týchto príspevkoch venoval – či títo ľudia prídu aj sem a zapoja sa do diskusie.

Nie, nestalo sa. Prešiel som si aj blogy iných autorov, a môžem s pokojným srdcom prehlásiť, že provokatéri chodia skoro výhradne na blogy, ktoré sa týkajú politiky Bruselu, Bieleho domu, či celkovo Európskej únie. Chodia na blogy, a články pravidelného vydania Pravdy, ktoré sa týkajú Ruska, a jeho záležitostí. Iné témy ich – nezaujímajú. Prečo ? Je to náhoda ?

Nie, nie je to náhoda. Všetky ich diskusné príspevky majú jeden hlavný motív – za každú cenu odviesť pozornosť od aktuálnych problémov, osočiť alebo vyprovokovať iných diskutérov tak, aby im prípadne bolo na nejaký čas aj zablokované konto (lebo sme len ľudia, a sám priznávam, pri niektorých provokáciách sa už nedalo ovládnuť a mlčať), chodia striekať jed, šíriť lož a robiť rôzne intrigy. Týmto ľuďom vôbec nejde o výmenu názorov – im ide iba o jediné – zablokovať diskusie spamom, aby sa ani náhodou neodhalila podstata súčasných problémov …

Prečo to robia ? Sú naozaj presvedčení o pravdivosti toho, čo hlásajú ? Dovolím si o tom pochybovať. Napríklad jeden zo spomínaných diskutérov neustále vyťahuje minulosť bývalého ZSSR a spamuje debaty spomienkami na zločiny režimu J.V.Stalina. Nikdy však nenájdete ani čiarku o zločinoch, ktoré sa dejú vo svete dnes … nikde nenájdete ani čiaročku vyjadrenia zo strany tohoto diskutéra k problémom Iraku, Sýrie, Líbye … či iných krajín, kde dnes zúria občianske vojny – a svetové spoločenstvo sa zmôže len na vágne vyhlásenia, alebo mlčí. Prečo ?

Ak odsudzuje násilie zo strany bývalého stalinského režimu, prečo sa rovnako nechová aj v prípade iného násilia – napríklad vojnových zločinov v Iraku ? Nevidí ich ? Nepočuje ? Nečíta noviny, nesleduje televízne spravodajstvo ?

Nie, sleduje a vie. Ale ak o týchto udalostiach mlčí, hoci k iným, ktoré sa dejú súčasne – sa horlivo vyjadruje, znamená to len jedno – nemôže sa vyjadriť k všetkému, alebo má určené, k čomu sa vyjadriť smie, a k čomu naopak – nesmie. A všetci dobre vieme, že na rôznych portáloch sa pohybujú platení diskutéri (napríklad aj bloggeri počas predvolebných kampaní, ktorí po voľbách zmiznú ako para nad hrncom) … a všetci sa správajú podľa rovnakej šablóny – provokujú, odvádzajú pozornosť od podstaty blogov. Robia to z nudy ? Ale, povedzte sami – môže si dovoliť pracujúci človek stráviť úplne bežne počas dňa aj pätnásť-šesťnásť hodín na internetových diskusiách ?

Áno, môže. Ak je jeho prácou – diskutovanie na portáloch. Môže – ak ho niekto platí za to, aby cielene sledoval témy, ktoré nastoľujú autori blogov, a maril diskusie, ktoré by mohli viesť ku nejakému konkrétnemu výsledku, či zisteniu. Je to platený – diverzant !

Ako sa brániť ? Ignorovaním týchto demagógov, nereagovaním na ich provokácie. Viesť diskusie spôsobom, akoby provokatéri ani neboli účastníkmi. Neodpovedať … aby sa nestrácali vlákna s podnetnými názormi. Nedovoliť im, aby ničili to, k čomu sami nevedia pozitívne prispieť – slobodný prejav názoru.

Títo diskutéri dnes tlieskajú protiruskému embargu, a osočujú každého, kto si dovolí pochybovať o jeho podstate a skutočných cieľoch. Embargo je podľa nich legitímnym nástrojom – tak im ho dajme naplno vychutnať !

Vyhlásme aj my embargo na ich príspevky, preplnené žlčou, nenávisťou a zákernosťou. Ukážme im, že rev hyeny v prázdnej miestnosti – nikto nepočuje. Ukážme im, že nám záleží na tejto krajine, na tomto národe, na osude našich blízkych … a nedovolíme, aby ho niekto hádzal do lotérie za – judášsky groš !

Otočme sa chrbtom … urobme to, čo kedysi zaznelo v jednej rozprávke, kde povestná Máb povedala Merlinovi – nemôžete ma zničiť. Merlin na ňu pozrel a povedal – zničiť ťa nemôžeme, ale môžeme na teba – zabudnúť.

A zabudnutie … to je najťažší trest. Hlavne pre toho, kto žije a je závislý na pozornosti – iných.