O Slovensku

Odkiaľ pochádzajú snahy niektorých politikov o prehodnotenie vzťahu ich krajín s úniou a teda – Bruselom ? Zrejme z obáv, že sa stávajú sluhami obludnej novodobej diktatúry, obludnejšej ako ktorákoľvek diktatúra v dejinách ľudstva.

Nedávno padla v europarlamente jednoduchá otázka – vážení páni a dámy, koľko peňazí by ste boli ochotní poskytnúť zo svojho osobného účtu na záchranu krajín s obrovskými dlhmi ? Nie, odpovede sa nikto nedočkal, akurát do pléna zaznel náznak akéhosi ironického smiechu … však pokiaľ ide o súkromné zdroje, nikto predsa nemôže očakávať, že páni poslanci ich postavia na jednu úroveň s prostriedkami daňových poplatníkov, teda plebsu. Nie, s majetkom pánov poslancov sa rozhodne nemôže plytvať tak, ako s majetkom tých, ktorí ich svojimi daňami živia.

Mimochodom, podobnú otázku položil aj R. Sulík v známej debate ohľadom slovenského odmietnutia eurovalu, svojmu oponentovi a kritikovi – M. Schulzovi, ktoý bol o.i. v rokoch 2012 – 2014 predsedom europskeho parlamentu. Pohľad na p. Schulza bol vskutku zábavný – z jeho pohľadu šľahali blesky nenávisti, spôsobené bezočivosťou politika akejsi bezvýznamnej strany z bezvýznamnej krajiny (ako to pripomenul vo chvíli, ako stratil nad sebou kontrolu), a jeho zlosť gradovala vo chvíli brilantnej odpovede R. Sulíka, ktorý pokojne pripomenul, že p. Schulza volilo pár stoviek ľudí, ale jeho – politika bezvýznamnej strany volilo 300 000 voličov. Ináč, viete vôbec, kto je Martin Schulz ? Máte predstavu, kto sa v europskom parlamente dostal na vrchol ?

V rokoch 1982 – 1994 bol majiteľom kníhkupectva. V roku 1984 sa stal poslancom mestského zastupiteľstva v Wurselene (Severné Porýnie-Vestfálsko). Od roku 1987 do roku 1998 bol v tomto meste primátorom. V roku 1994 bol prvý raz zvolený do EP. Opätovne ho zvolili v rokoch 1999, 2004, 2009. Nakoniec, v roku 2012 sa stal predsedom europskeho parlamentu. 

Závratná kariéra, poviete si. Máte pravdu. Naozaj skvelá kariéra na politika, ktorý neochvejne presadzoval a podporoval euroval. Politika, ktorého najvyšším vzdelaním je – základná škola.

Rôzni euro-obsmrdači nás často fackujú pripomínaním, čo všetko sme získali z eurofondov, a svojho času týmto fackoval aj M. Schulz R. Sulíka v spomínanej debate. Aká je však pravda ?

Podľa analýz INESS získalo Slovensko v rámci čerpania eurofondov a členstva v únii o 11% finačných prostriedkov viac, ako odviedlo. V rokoch 2004 – 2010 to znamenalo, že na jedno euro z rozpočtu EU bolo potrebné odviesť takmer 90 centov.

Skúsme sa pozrieť na čerpanie eurofondov, a veľmi rýchlo zistíme, že zásluhou pochybných pravidiel a obmedzení Bruselu sa tieto prostriedky doslova rozhadzujú na úplné nezmysly, financujú sa nimi pochybné služby a predražené investície. Stačí spomenúť cenu a kvalitu našich diaľnic. Stačí spomenúť rôzne prihlúple projekty, ktoré nebude nikdy a nikto realizovať. Výdavky na poradenské firmy, ktoré vlastne nevedia poradiť … nemajú na to kapacity.

Neviem, nie je tých desať centov navyše v skutočnosti veľmi luxusným lízatkom za udržanie krajiny v hospodárskej a politickej závislosti od Bruselu ?

Ak odpočítame spomínaných 11% od cien niektorých verejných investícií, a pozorne sa zamyslíme nad faktom, že o mnohých investíciách zlé jazyky hovorili, ako sa predražia aj o viac, než 30%, veľmi rýchlo zistíme, že Brusel je pre Slovensko – príťažou.

Nehovoriac o tom, že oprávnene vyvoláva pochybnosti otázka – aká kvalita rozhodovania v otázkach financií a hospodárskej politiky môže prísť od inštitúcie, riadenej absolventom základnej školy ? Podľa mňa – žiadna.

Celkom by ma zaujímalo, koľko podobných vzdelancov rozhoduje o našich osudoch. Podľa niektorých zdrojov je p. Schulz jedinou osobou, ktorá sa so základným vzdelaním dostala do europarlamentu. No, je prinajmenej čudné, že tento politik sa dokázal stať aj šéfom tejto inštitúcie. Teda – vzhľadom na jej mnohé absurdné predpisy a rozhodnutia možno nominácia spomínaného politika skôr zodpovedá potrebám mocných v pozadí tejto inštitúcie …

Ak teda bude ešte niekto tvrdiť, že Brusel je našou spásou a zlatou sliepkou – neverte mu. V skutočnosti je – príživníkom s diktátorskými ambíciami … ktorého živíte vy na úkor vlastných detí a ich budúcnosti.