Páni, to naozaj vôbec netušíte, o čom je život ?

Preplnená mraznička ako znak blahobytu ? Alebo farebný televízor, prikrytý videoprehrávačom Sony ? Či prvý domáci počítač v rukách dieťaťa ? To je pre niektorých príznak, že rodina žije na úrovni ? No, je naozaj tragické, ak cez optiku spotrebnej elekroniky sa posudzuje životná úroveň, pretože takí Egypťania v staroveku museli byť na tom naozaj zle, keďže nemali prístup k faxom … nie ?

Len mi vŕta hlavou, prečo dokázali postaviť stavby, o ktorých životnosti tie súčasné nemôžu ani snívať … ako to vlastne dokázali, tí zaostalí primitívi ? Alebo je to inak ?

O čom je život ? Napríklad, prišiel som na podnikovú vrátnicu, zapísal sa do zošita a išiel do telocvične, zahrať si v zime minifutbal, či stolný tenis s kolegami. Od jari do jesene sme zase mali prístup do športového areálu podniku, samozrejme zadarmo. Mohli sme si vybrať – futbal, basketbal, volejbal, tenis … alebo len behať na dráhe. Koho nebavila guľatá, mohol sa venovať turistike. Raz mesačne išiel podnikový autobus do rôznych končín krajiny, a jedinou podmienkou účasti bol včasný príchod, aby sa mi ušlo miesto. Iste, stalo sa, že sa aj neušlo … ale bolo mi to jedno, však ten autobus išiel znova o mesiac … len niekde inde.

Farebný televízor … pche, však som nemal čas ani ho zapnúť. Prečo by som sedel pred bedňou, keď som mohol byť celé dni na čerstvom vzduchu ? Nie, nepamätám si, kedy sme kúpili ten prvý, naozaj farebný. Vlastne, viem, že sme ho kupovali len preto, lebo starý televízor sa pokazil, a prišiel jeho čas na cestu do šrotu. Video som si kúpil niekedy po revolúcii, a veru neviem, či som ho mal zapnuté desaťkrát. Nemal som čas … a neskôr som si uvedomil, že to bola vlastne zbytočná investícia. Ako mnoho iných vecí … napríklad povestné Spectrum, pripojené na magnetofón, kde boli dostupné len rôzne hry, a nič užitočné sa s tým vlastne nedalo robiť. Dodnes si pamätám, ako sme sa trápili s jednoihličkovou tlačiarňou … a je to celkom zábavná spomienka, ale musím priznať, že ten počítač bol úplne zbytočný. Skôr predražená hračka …

Život ? Však ten nikdy nebol o mrazničke, počítači, farebnom televízore … či drahom oblečení. Presne si pamätám deň, kedy sme išli liezť s kamarátom po tatranských končiaroch, a uviazli sme vo víchrici, schúlení pod malým stanom, ukrytým v skalnom previse, ktorý sme doslova zubami-nechtami držali celú noc, aby ho neodfúklo. Alebo iný deň, keď sme podcenili tankovanie do auta, a temnou nocou sme ho pomaličky tlačili bezmála osem kilometrov, po opustenej ceste. Či cyklotúru, kde sme precenili svoje schopnosti, a po zdanlivo bezproblémovo prejdenej trase, ktorá mala čosi viac ako osemdesiat kilometrov, sme sa neskôr so zúfalým výrazom v očiach doslova plazili na železničnú stanicu a tlačili svoje tátoše, pričom aj najmenší hrboľ na ceste nám pripadal ako výstup na Kriváň. To je život … spomienky na skutočné zážitky, ktoré nevymazal ani čas.

Diskotéka na malej dedine, z ktorej sme neskôr utekali, aby sme nedostali všimné od miestnych domorodcov, ktorým sa nepáčilo, ako opaľujeme ich krásavice. To je život …

Futbalový zápas, po ktorom sme zase my naháňali jedno pruhované prasa, ktorému by nepomohol ani mikroskop na ksichte … taký bol škuľavý, keď faulovali hráči súpera našich miláčikov … to je život.

Stanovačka pri jednom jazere, kde sme sa zobudili na podozrivé bzučanie, a príjemný zážitok sa zmenil na šprintérsku súťaž v snahe uniknúť roju nazúreného hmyzu … vlastne ani neviem, či to boli včely alebo sršne…. to je život.

Rodičia mi pomáhali so zariadením bytu, a dotrepali chladničku s mrazničkou. Prvé roky bol prínos tohoto zariadenia pre môj život úplne rovnaký, ako kontrola trakcie na húpacom koníkovi. Skoro nikdy som nebol doma, a ak aj … tak som nakúpil, a navaril z toho, čo som priniesol, do posledného zrnka zošrotoval … a zase to bolo prázdne. Však – prečo by som skladoval zásoby, keď som tam aj tak nebol, nie ? Bola mi potrebná ? Nie, nebola … ani môj život nezlepšila.

Spectrum ? Objavil som ho v zaprášenej škatuli, keď sme sa nedávno sťahovali. Komplet … aj s magnetofónom, joystickom, balíčkom kaziet, dokonca bolo aj funkčné. O čosi neskôr som v inej krabici objavil aj skalickú legendu, Didaktik Gama. Tiež funkčnú … Ale spomienky na tieto niekdajšie “ klenoty “ ? Skoro žiadne … ak teda nerátam kamarátov, ktorý na tento vtedajší zázrak techniky chodili zízať, otravovali s hrami …

Presne si však pamätám to, čo v žiadnom obchode nekúpite … napríklad deň, keď mi prvý raz zarodilo hrozno … aj na ten kyslý výraz, na ktorom sa všetci susedia rehotali, keď som ho ochutnal, a zistil, že je – kyslé. Alebo deň, keď som pod schodami objavil malé, chlpaté klbko, ktoré sa triaslo od zimy, bolo biele ako čerstvý sneh … ale po pár dňoch v teple a pohodlí vystrájalo tak, že sme mu dali meno – Garfield.

Kto vie žiť, tomu je srdečne u prdele, či býva na strome a spáva v zavesenej hamake, alebo má luxusne zariadený byt. Kto nevie žiť, ten je bytostne závislý na skupovaní nepotrebných vecí a híkaní susedov, ktorí si neskôr za jeho chrbtom ťukajú na čelo a dobre sa bavia na jeho malomeštiactve.

Páni, vy vlastne vôbec netušíte, o čom je život. Aj keby boli komunisti otvorili hranice dokorán (a tie boli mimochodom blokované obojstranne), vy by ste aj tak skončili pri híkaní v nejakom obchode a nákupe nepotrebných sprostostí. Kto vie žiť, to,mu stačí aj fantázia … kto to nevie, nepomôžu mu ani všetky peniaze sveta. Stále bude len – prázdny …

Slobodu si nosíme v srdci a nemôže nám ju zobrať nikto … preto sme vedeli žiť aj za socializmu, preto sa nám nepáči súčasnosť – sme totiž stále slobodní, a nič nám nebráni vidieť veci také, aké naozaj – sú. Je však slobodný človek, ktorého zaujíma jediné – mamon ? Podľa mňa – nie …

 

Chcete návrat vládnutia mantinelov ?

26.07.2026

Otázka, či chceme návrat vládnutia mantinelov, v skutočnosti smeruje k oveľa presnejšiemu problému: k tomu, či sme ochotní zveriť riadenie štátu sebastredným hlupákom. Tento výraz možno znie tvrdo, ale presne vystihuje typ ľudí, ktorí sa do verejného života dostávajú nie pre schopnosti, ale pre vlastné ego, túžbu po pozornosti a presvedčenie, že rozumejú [...]

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,466
Celková čítanosť: 10675140x
Priemerná čítanosť článkov: 4329x

Autor blogu

Archív