O Slovensku

Musím priznať, že napriek výstrelkom poľských politikov a niektorým udalostiam z nie tak dávnej minulosti mám Poliakov rád. Je to zrejme jeden z mála slovanských národov, ktorý vedel odhodlane bojovať za zachovanie svojej identity, aj keď je pravdou, že často doplatil na tradičný slovanský neduh – nejednotnosť. Isté je, že nebyť Poliakov, dejiny by sa možno uberali iným smerom a Európa by bola dnes pod jarmom tureckej čižmy … rovnako je isté, že nebyť Poliakov, tak by sa dnes Brusel a Biely dom nerozdrapovali na Ukrajine. Ktovie …

Spory medzi Poľskom a Ruskom nikdy nepriniesli prospech slovanským národom. Skôr im uškodili, pretože západné civilizácie, ktoré odjakživa pohŕdali slovanskými národmi (a najmä sa ich báli) s radosťou využívali tieto spory pre vlastný prospech. Obvykle sa všetko odvíjalo podľa osvedčeného scenára, teda Poliakom sa veľa sľúbilo, Poliaci poslúžili, Západ profitoval a nakoniec – Poliakov okradol úplne rovnako, ako ostatných, proti ktorým najprv Poliakov využil.

Kto snáď pochybuje, nech si spomenie, ako došlo k deleniu Poľska medzi Prusko, Rusko a Rakúsko

Príčinou týchto dejinných tragédií je krátka pamäť Slovanov. Príliš rýchlo zabúdajú, čo ich spája, a naopak – čo ich odlišuje od iných národov. Správanie Slovanov mi neraz pripomína spolužitie trpaslíka a obra. Trpaslík obrovi neustále nadáva a fackuje ho, A obor mlčky znáša ponižovanie v obave, že by nejakou reakciou mohol spôsobiť situáciu, ktorá by viedla k odchodu – trpaslíka. A tak obor hladuje – trpaslík sa prežiera … obor si odieva roztrhané handry – trpaslík chodí v zamate … obor spáva na zemí – trpaslík v luxusnej posteli klimatizovanej miestnosti …

Zabudol som dodať, že v našej dobe sú obrom Slovania a trpaslíkom – celý tzv.civilizovaný Západ

Skúsme sa zamyslieť nad jedným paradoxom – krajiny východnej a strednej Európy patria medzi tie, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce. Ale zároveň patria aj medzi tie, ktoré majú najnižšie priemerné mzdy. Hodinová mzda na Slovensku je neraz štvrtinová oproti krajinám, pre ktoré vyrábame. Ešte zaujímavejšie je niečo iné – v krajinách východnej a strednej Európy sa aj napriek rečiam o nedostatku kvalifikovaných pracovných síl často vyrábajú produkty špičkovej kvality – ako je to možné ?

Obvyklým argumentom zamestnávateľov je, že organizujú pre nových i starých zamestnancov odborné školenia a kurzy, kde si ich vychovajú podľa svojej potreby

Pekná hlúposť … každý, kto pôsobí napríklad v technickej oblasti, veľmi dobre vie, že ak adept nemá dostatočné základy, nemáte šancu ho vyškoliť na odborného pracovníka. Jednoducho – šanca, že z kuchára urobíte kvalitného pracovníka na montážnej linke, je asi taká, ako šanca snehovej gule na prežitie – v pekle.

Istý prieskum v roku 2010 odhalil, že sme krajinou so štvrtým najdlhším pracovným časom v únii, ale zároveň treťou s najnižším zárobkom v rámci únie

Ešte niekoľko zaujímavých čísel z prieskumov v uvedenom roku –

1. Cestár v Dánsku zarobí 4 025,60 € – na Slovensku dostane za rovnakú prácu – 495 €
2. Rádiológ dostane vo Švédsku 6 000 €, – na Slovensku – 799 €
3. Pomocný pracovník vo výrobe dostane v Holandsku 1 365,84 € – na Slovensku 669 €
4. Zdravotná sestra v Nemecku 2 000 € – na Slovensku 585 €
5. Čašník v Taliansku dostane 1 200 € – na Slovensku 404,11 €

V priemere sa týždenne odpracuje v rámci únie 37,4 hod. Slovák odpracuje o 3 hodiny viac.  Ale napríklad oproti Holanďanovi odpracuje týždenne až o osem hodín viac. Platovo sú však na tom horšie ako Slováci – len Rumuni a Bulhari. Náhoda ? Vôbec nie …

Ešte jedna zaujímavosť – hoci v krajinách západnej Európy musia platiť firmy dane, nedostávajú skoro žiadne príspevky od štátu, napriek tomu dokážu vyplácať primerané platy, zodpovedajúce kvalite a odbornosti práce. Na Slovensku dostávajú firmy dotácie, neplatia dane, vyrábajú tu v nejednom prípade špičkovú produkciu a napriek tomu nie sú schopné vyplácať primerané mzdy, a každé zvýšenie minimálnej mzdy označujú ako ohrozenie svojej existencie. Prečo ?

Odpoveď je jednoduchá – lebo sú to štátom a Bruselom podporovaní podvodníci. Môžu si to dovoliť, lebo členom vlád (nielen na Slovensku) viac záleží na osobnom prospechu a postavení, než na osude národa, ktorý im dal svoju dôveru. Proste, typická vlastnosť slovanských národov, ktorá sa často vyplaví na povrch – viac si váži cudzieho, ktorý ním pohŕda … než vlastného, ktorý ho živí. Zlodeji a podvodníci dokonale ťažia zo slovanskej nejednotnosti.

Máme bohatú históriu, máme kultúru, ktorú nám svet závidí … máme schopnosti, máme aj veľký potenciál

Nikdy nepochopím, prečo sa necháme vždy rozoštvať … a prečo dovolíme, aby naše životy boli riadené kadejakým odpadom, sídliacim mimo našej krajiny (teda v Bruseli či Washingtone), bez akejkoľvek zodpovednosti za výsledky svojej práce … bez zodpovednosti za škody, ktoré tento odpad spoločnosti, navlečený do hodvábnych košieľ a na mieru šitých oblekov – spôsobí.

Slovania potrebujú nielen hrdosť, ale aj – Poliakov. Kedy však Poliaci pochopia, že potrebujú – Slovanov … to je vo hviezdach. A preto – Ukrajina … preto euroval … preto postupná strata národnej identity … preto chudoba a drina …